Každý rok 15. augusta si väčšina kresťanov pripomína sviatok Nanebovzatia/Usnutia Panny Márie. V katolíckom ponímaní je tento deň navyše posilnený právnou záväznosťou prikázaného sviatku a existenciou oficiálne definovanej príslušnej mariánskej dogmy. Jeho význam patrične zdôrazňuje aj liturgia. Slávnosť Nanebovzatia Preblahoslavenej Panny Márie patrí v súčasnom latinskom obrade k tým zopár sviatkom, ktoré majú vlastné eucharistické slávenie vigílie. V praxi to znamená aj, že omša slávená v predvečer slávnosti používa vlastnú sadu modlitieb a biblických čítaní, ktoré sú iné ako tie používané na samotný deň. Pri tomto sviatku sa v obidvoch prípadoch ako epištola čítajú úryvky z 15. kapitoly Prvého listu Korinťanom, ktorej obsahom je Pavlov pohľad na otázku zmŕtvychvstania. Tu sa pozrieme na úryvok, ktorý sa má čítať v deň slávnosti.
Z Prvého listu Korinťanom (1 Kor 15, 20-27a):
Bratia, Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie: Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.
Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi. A potom bude koniec, keď odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo, keď zruší každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu.
Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť, lebo mu všetko položil pod nohy.