Božie víťazstvo pre všetkých
Žalm na slávnosť Narodenia Pána je prekvapujúco progresívny.
Žalm 98, ktorý nás sprevádza na Narodenie Pána, je zameraný na oslavu Boha na pozadí kráľovských motívov. Metafora kráľa sa v súvislosti s Bohom Izraela vyslovene používa v závere úryvku z tohto žalmu v liturgii. Tá totiž vynecháva posledné tri verše žalmu. Presnejší preklad tohto záveru by mal znieť: „Jasajte pred tvárou kráľa, Pána.“ (v. 6) Takto jasnejšie vidíme, že kráľom sa tu myslí Boh Izraela. Kráľ bol v staroveku aj vojenský vodca, cez ktorého bohovia dávali svojim národom víťazstvá vo vojnách. Tento motív sa objavuje aj v tomto žalme. Oslavuje sa víťazstvo, ktoré „je dielom jeho pravice a jeho svätého ramena“ (v. 1). Podľa slovenského katolíckeho prekladu sa v nasledujúcich veršoch hovorí o spáse: „Pán oznámil svoju spásu“ (v. 2a) a „uzreli všetky končiny zeme spásu nášho Boha“ (v. 3b). Tu použité hebrejské slovo ישועה [ješua], ktoré často prekladáme ako „spása“, môže znamenať aj „víťazstvo“. Na tomto mieste na okraj spomeniem, že Ježišovo meno v pôvodine znie identicky a často sa s týmto výrazom spája, avšak z etymologického hľadiska má iný základ a pôvodne znamená „Jahve je pomoc“. Avšak práve pre svoju podobnosť s výrazom znamenajúcim „spásu/víťazstvo“ sa týmto termínom Ježišovo meno aj interpretuje. Vidno to aj zo slov anjela Jozefovi v sne: „Dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ (Mt 1,21)
Obidva významy spomenutého hebrejského výrazu sú, samozrejme, prepojené. Víťazstvo v bitke je vlastne spása, záchrana pre ľud. V kontexte žalmu, vzhľadom na kráľovskú tematiku, sa javí ako vhodnejšie použiť preklad „víťazstvo“, pretože žalmista vyzýva rozpamätať sa na skutky, víťazstvá, ktoré Pán, kráľ, urobil v prospech svojho ľudu. Takéto rozpamätanie sa má viesť k oslave Pána.
Použité hebrejské výrazy pre „veci zázračné“, „pravicu“ a „rameno“ nájdeme v Starom zákone často v spojení s Pánovými činmi v prospech svojho ľudu pri vyslobodení z Egypta, avšak netreba v tomto žalme vidieť odkaz len na tento Boží skutok. Tým, že sa v žalme nekonkretizuje o aký Boží čin ide, neuzatvára sa jeho význam v minulosti, ale dá sa aplikovať na mnohé iné udalosti v dejinách Izraela, v ktorých sa dá rozpoznať Božie konanie.
Ľahko sa v žalme dajú rozoznať jeho dve základné časti. Prvá hovorí o výzve na oslavu Boha na základe Pánových skutkov v prospech svojho ľudu. To, že sa zdôrazňuje úloha Izraelského národa, môžeme vidieť aj z toho, ako je text v tejto prvej časti štrukturovaný. Dve obsahovo takmer identické výpovede: „Pán oznámil svoju spásu/víťazstvo, pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť“ (v. 2) a „Uzreli všetky končiny zeme spásu/víťazstvo nášho Boha“ (v. 3b) z oboch strán obopínajú vyznanie: „Rozpamätal sa na svoju dobrotu a na svoju vernosť voči Izraelovmu domu“ (v. 3a). Mohli by sme povedať, že takýmto usporiadaním sa zdôrazňujú oba aspekty: na jednej strane sa dáva do popredia rozpamätanie sa a teda činy Pánove voči Izraelskému ľudu a na strane druhej sa zdôrazňuje, že takýmto spôsobom sa Boh zjavil všetkým ostatným národom. Toto je práve myšlienkový skok žalmu. Hneď v úvode žalmista vyzýva spievať novú pieseň, čo dobre zodpovedá tejto novej situácii. Za jeho obdivuhodné skutky nemá Pána oslavovať už len jeden národ, ale celá zem či všetky končiny zeme, teda všetky národy a to si vyžaduje novú oslavu, novú pieseň. Práve druhá časť žalmu, ktorá sa začína slovami: „Na chválu Božiu jasaj, celá zem“ (v. 4a) je zameraná na výzvu všetkým národom oslavovať Boha Izraela.
Žalm tak dobre zapadá do prežívania slávnosti Narodenia Pána. Boh pripravoval svoje vtelenie skrze jeden konkrétny národ a ako člen tohto národa sa aj narodil. Avšak práve v tomto obdivuhodnom Božom čine sú pozvané všetky národy sveta rozpoznať, že sa Božie víťazstvo, a teda spása, rozširuje na všetky národy.
Matúš Imrich
Použitá literatúra:
Hroboň, B. (ed.), Žalmy 76-100 (Komentáre k Starému zákonu 6; Trnava 2018).
Koehler, L. et al., The Hebrew and Aramaic Lexicon of the Old Testament (Leiden 1996-2000).