Čítanie Pavlovho listu tento týždeň prerušíme. Tohtoročnú prvú februárovú nedeľu totiž väčšina kresťanských tradícii slávi ako sviatok Obetovania/Predstavenia/Stretnutia Pána v jeruzalemskom chráme. Odkazuje na udalosť zaznamenanú v Lukášovom evanjeliu (2, 22-40). Latinská liturgia pri tom ako epištolu číta z Listu Hebrejom. Ide o spis, ktorý je pravdepodobne v skutočnosti starokresťanská homília s hojnou citáciou zo Starého Zákona.
Z listu Hebrejom (2, 14-18)
Pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj Ježiš mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou.
Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.