List Galaťanom je určený pre viacero komunít v regióne Galácia, v ktorom sa nachádza aj dnešné hlavné mesto Turecka, Ankara. Je to jeden z najvášnivejších Pavlových listov, v ktorého úvode dokonca preskakuje zvyčajné vďakyvzdávanie a vrhá sa priamo do jadra problému, ktorý chce rozoberať. Istí evanjelizátori zo židovstva ohlasovali v tamojších cirkvách, že s prijatím evanjelia o Ježišovi je nevyhnutné podrobiť sa tiež Mojžišovmu zákonu aj pre kresťanov pochádzajúcich z pohanstva. Pavol s veľkou vášňou argumentuje proti takýmto tendenciám („Nerozumní Galaťania, kto vám počaril?“ 3,1) a vyzdvihuje slobodu, ktorá pramení zo stavu synovstva, ktorý kresťania získali. Jadro tejto argumentácie nachádzame aj v dnešnom úryvku.
Ten sa otvára slovami: „Keď prišla plnosť času“ (v. 4a). Toto vyjadrenie má istý apokalyptický charakter, charakter zavŕšenia dejín. Vtedajšie zvyčajné predstavy o naplnení časov, očakávali zväčša výnimočný Boží zásah do dejín, ktorý dejiny zavŕši a nastolí konečný, nový poriadok. Pavol toto naplnenie tu na jednej strane tiež predstavuje ako Boží zásah: posiela svojho Syna. Na strane druhej však tento Boží Syn je „narodený zo ženy, narodený pod zákonom“ (v. 4b). …
Z Listu Galaťanom (Gal 4,4-7):
(4) Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, (5) aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. (6) Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: „Abba, Otče!“ (7) A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič.