Pri pozornom čítaní Prvého Jánovho listu si všimneme jednu zvláštnosť. V prvých troch kapitolách sa slovo Boh používa len veľmi zriedkavo, napriek tomu, že sa o ňom hovorí veľa. Tieto kapitoly namiesto slova Boh používajú výraz Otec. Naproti tomu kapitoly 4 a 5 už slovo Boh používajú vo veľkom množstve a slovo Otec na označenie Boha len veľmi zriedka. Navyše v tých prvých troch kapitolách sa tiež často hovorí o Synovi, samozrejme sa takto označuje Ježiš, ďalej sa často spomínajú bratia, na označenie členov toho istého kresťanského spoločenstva a autor listu oslovuje svojich adresátov neraz „deti (moje)“ (2,1.18.28; 3,7.18; 4,4; 5,21). Vďaka tejto terminológii môžeme vnímať veľmi osobný charakter tejto prvej časti listu. Život viery v tejto jánovskej kresťanskej komunite je tak silne vykreslený cez obraz najužších rodinných vzťahov. Takýmto spôsobom autor chce toto povedomie vo svojej komunite podčiarknuť a posilniť. …
Z Prvého Jánovho listu (3,1-3):
(1) Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho. (2) Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je. (3) Každý, kto má túto nádej v neho, usiluje sa byť čistý, ako je on čistý.