Séria zvestovaní pre mladomanželský pár z Nazareta s novorodeniatkom pokračuje. Tentokrát je dejiskom Jeruzalemský chrám. Stretávame sa s piatimi hlavnými postavami. Dva páry postáv v zložení muž a žena, a mesačný chlapec. Jeden pár je manželský – Jozef a Mária, o ktorých text hovorí ako o rodičoch chlapčeka (v. 27) – a ten druhý pár tvoria Simeon a Anna. Prítomnosť týchto párov postáv nás vedie k ich porovnaniu.
Na úvod sa predstavujú znova Jozef a Mária. Nehovorí sa o nich nič výnimočné len to, že prichádzajú do Jeruzalemského chrámu vyplniť, čo predpisuje Pánov zákon, urobiť to, čo treba.
Hneď potom je predstavený Simeon. Je to muž žijúci v Jeruzaleme. Nepoznáme jeho vek a nepatrí medzi žiadne výnimočné skupiny ako sú napr. farizeji, zákonníci alebo kňazi. Z vonkajšieho pohľadu, je celkom obyčajným obyvateľom Jeruzalema. Na strane druhej nám evanjelista o ňom prezrádza rad výnimočných vecí. Je mužom spravodlivým, nábožným/oddaným Bohu, očakávajúcim potechu Izraela, s výnimočným spojením s Božím duchom (v. 25). Práve vďaka tomuto spojeniu s Božím duchom tento muž žije s neobyčajným prísľubom, že predtým ako uvidí smrť (doslovne v gr. texte), najprv uvidí Pánovho Mesiáša (v. 26). Ten istý duch ho vedie do chrámu v rovnakom čase ako rodičov chlapčeka. Iba tento muž dokáže v malom chlapcovi rozpoznať príchod Božej spásy a „svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela“ (v. 32). Takéto výnimočné charakteristiky vzhľadom na vzťah s Bohom by sme skôr očakávali v súvislosti s Jozefom. Avšak nič podobné sa o ňom nehovorí. Dokonca, po Simeonových slovách sa Jozef spolu s Máriou čudujú, čo sa o chlapcovi hovorí, akoby nič také predtým o ňom od nikoho nepočuli. Môžeme si všimnúť ešte jeden kontrast medzi týmito dvoma mužskými postavami: kým otec chlapca (tak ho tu nazýva samotný evanjelista vo v. 33) je bez jediného slova, Simeon o tomto chlapcovi prednáša hlboký chválospev, žehná jeho rodičov a Márii zvestuje nové posolstvo o jej synovi, ale aj o nej samej.
Kontrast mlčania a ohlasovania je zjavný aj v prípade hlavných ženských postáv. Kým Mária, mladá matka svojho prvého syna, je bez slov, Anna, vdova, pravdepodobne bezdetná, vo veľmi pokročilom veku, preberá úlohu zvestovania – všetkým, ktorí sú ako Simeon, ktorí očakávajú „vykúpenie Jeruzalema“ (v. 38), ohlasuje naplnenie ich očakávania. Simeon a Anna rozpoznali v malom Ježišovi príchod potechy Izraela či vykúpenia Jeruzalema. V čom skutočne spočíva potecha Izraela a vykúpenie Jeruzalema v Ježišovi sa v Evanjeliu naplno odhalí až neskôr.
Nakoniec, akoby sa nič zvláštne okolo chlapca nedialo, jeho rodičia dokončia v chráme čo treba a „akoby sa nechumelilo“ vrátia sa spokojne do svojho domu v Nazarete. Ani oni ešte naplno nechápu koho doma majú, ako to aj prezradí nasledujúca perikopa.
Matúš Imrich
Použitá literatúra:
Feník, J. – Lapko, R., “Annunciations to Mary in Luke 1-2” Biblica 96/4 (2015) 498-524.
Fitzmyer, J. A., The Gospel according to Luke (I-IX) (AncB 28; New Haven – London 1974).
Z Evanjelia podľa Lukáša (2,22-40):
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.
Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“
Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.
Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.
Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.