Úcta k svojim rodičom patrí k základným pilierom biblickej náuky. Nie nadarmo je vyjadrené v jednom z desiatich Božích prikázaní. Túto náuku rozvíjal aj Ježiš (porov. Mt 15,4-6). Veľmi realisticky nám o tom v nedeľu Sv. rodiny hovorí aj iný Ježiš. Sirachov syn.
Autor spisu známy pod názvom Kniha Sirachovho syna, alebo po staršom Ekleziastikus, pôsobil začiatkom 2. storočia pred Kr. v Jeruzaleme ako pisár. V dlhom traktáte, ktorý bol dokázateľne pôvodne napísaný v biblickej hebrejčine, podáva praktické morálne učenie zakorenené v židovskej tradícii určené osobitne budúcemu potomstvu. Na svoju dobu išlo o aktuálne a moderné čítanie obsahujúce prvky prevzaté z vtedajšieho helénskeho sveta, akým boli napríklad etiketa pri stolovaní, alebo chvála lekárov. Vnuk autora toto dielo o niekoľko desaťročí pravdepodobne v Alexandrii preložil do koiné gréčtiny. A keďže sa nám tento text v celku zachoval iba v rámci tohto prekladu, neskoršia židovská a protestantská tradícia túto knihu vylúčili zo svojho kánonu. Katolíci ju zaradzujú medzi deuterokánonické spisy.
Ako sme už uviedli táto zbierka ponaučení dotýka sa širokého spektra otázok. Prvá časť 3. kapitoly sa dotýka povinností voči rodičom. Liturgia nám z nej ponúka dva úryvky predstavujúce dve základné myšlienky.
Odsek veršov 3-7 sa točí okolo úcty, ktorá patrí tak otcovi, ako aj matke. Jej zdrojom je podľa autora v prvom rade Boh. Doslova sa hovorí o sláve v prípade otca a súde v prípade matky, ktorými sú povýšení nad svoje deti. Už rodičovstvo je teda prejavom Božej vôle. Priamo sa tak autorita rodičov prirovnáva k úcte, ktorú má veriaci prejavovať voči Bohu. Evokujú to aj prísľuby, ktoré takéto konanie prinášajú. Ide o odpustenie hriechov, vyslyšanie modlitieb a dlhý život. Významné je pritom postavenie matky, kde sa jej potešenie (občerstvenie) pripodobňuje k zhromažďovaniu pokladov.
Ešte výraznejší je úryvok 14-17, ktorý svojou aktualitou istotne zasahuje až do dnešných dní. Veľmi prakticky tu Sirachov syn predstavuje situáciu, keď sa fyzický a mentálny stav rodiča rapídne zhorší. Vtedy je o poznanie oveľa horšie prejavovať takému človeku úctu. Realitu autor neprikrášľuje. Naznačuje, že je dosť náročné sa okrem svojich starostí zapodievať aj s nevládnym starším členom rodiny. Tu svätopisec, a sám aj otec a syn, povzbudzuje k trpezlivosti, opore a súcitu. Okrem humanistického apelu sa tu pridáva aj eschatologická pripomienka toho, že si to bude Pán pamätať.
Biblický pohľad na vzťah detí k rodičom takto prekvapujúco objasňuje aj moderné problémy a výzvy. Pre veriaceho takto ponúka stále platné princípy: rodičovská autorita pochádza od Boha a aj nevládny starý rodič si zaslúži opateru.
Lukáš Durkaj, Phd.
Z knihy Sirachovho syna (3, 3-7. 14-17a)
Pán dal otcovi vážnosť, ktorá je vysoko nad deťmi, a upevnil právo matky nad synmi. Kto si váži otca, očisťuje sa z hriechov; bude sa ich zdržiavať a bude vyslyšaná jeho každodenná modlitba. A zbiera poklady ten, kto má v úcte matku. Kto si váži otca, bude sa radovať zo svojich detí a budú vyslyšané jeho modlitby. Kto si váži otca, bude dlho žiť, a kto poslúcha otca, potešuje matku.
Syn môj, buď oporou svojmu otcovi v starobe a nezarmucuj ho, kým je nažive. Ak slabne na mysli, buď trpezlivý a nepohŕdaj ním, kým ty si pri plnej sile. Nezabudne sa ti, že si mal súcit s otcom, odráta sa ti z hriechov, ktoré si napáchal a zveľadí sa ti v spravodlivosti.