Keďže sme v roku C, zamyslime sa nad udalosťou Veľkonočného rána na základe Evanjelia podľa Lukáša. Vezmem to trošku zo širšia a zahrniem do uvažovania aj verše, ktoré opisujú Ježišovo pochovanie. Takýmto spôsobom, nasledujúce riadky môžu poslúžiť pri uvažovaní nielen na Veľkonočnú nedeľu, ale aj počas dní, ktoré jej predchádzajú.
Ježišove Veľkonočné udalosti sú opradené prekvapujúcimi prvkami. Aby sme na Veľkonočné ráno mohli o prázdnom hrobe vôbec hovoriť, muselo sa do hrobu Ježišovo mŕtve telo nejako dostať. Ak zoberieme do úvahy akou smrťou a za akých okolností Ježiš zomrel, už len samotný fakt, že Ježiš vôbec pochovaný bol, je prekvapujúci…
Z Evanjelia podľa Lukáša (23,50–24,12):
(50) Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek (51) z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, (52) zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. (53) Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal. (54) Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota. (55) Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. (56) Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj.
(24,1) V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. (2) Kameň našli od hrobu odvalený, (3) vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. (4) Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. (5) Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? (6) Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: (7) “Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.”“ (8) Tu sa rozpamätali na jeho slová, (9) vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. (10) Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom. (11) Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. (12) No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.