Veľkonočné sviatky každý rok sprevádza Žalm 118. Už od počiatku bol v kresťanskej kerygme považovaný za starozákonný podklad pre obhajobu Kristovho vyvolenia (porov. Sk 4,11). Jeho slávny obraz zavrhnutého uholného kameňa na seba aplikoval už samotný Ježiš (porov. Mt 21,42; Mk 12,10; Lk 20,17). V samotnú nedeľu zmŕtvychvstania budeme počuť kúsky z jeho úvodu, strednej časti ako aj záveru.

Ž 118

1 Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
2 Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý,
že jeho milosrdenstvo trvá naveky. 

16 „Pánova pravica mocne zasiahla,
Pánova pravica ma zdvihla.“
17 Ja nezomriem, budem žiť
a vyrozprávam skutky Pánove. 

22 Kameň, čo stavitelia zavrhli,
stal sa kameňom uholným.
23 To sa stalo na pokyn Pána;
vec v našich očiach obdivuhodná.