Zamyslenie – Veľký piatok (Hebr 4,14-16; 5,7-9)

Biblický text vybraný pre druhé čítanie v liturgii Veľkého piatku (Hebr 4,14-16; 5,7-9) v istom zmysle nadväzuje na včerajší deň. Cirkev vidí v udalosti Poslednej večere takisto ustanovenie novozákonného kňazstva, keď Ježiš prikazuje apoštolom: „Toto robte na moju pamiatku“. Muži ustanovení do kňazskej služby v Cirkvi nemajú svoje kňazstvo, ale majú účasť na kňazstve Ježiša Krista, ktorý je jediný, pravý kňaz.

Táto myšlienka je vyjadrená v Liste Hebrejom. Jeho ústrednou témou je predstavenie Ježiša ako veľkňaza. Autor svojich adresátov do nej vovádza veľmi umne. V priebehu prvých kapitol najprv len predstaví myšlienku Ježišovho veľkňazstva bez toho, aby ju bližšie rozvíjal: „Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní. Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania“ (2,17–3,1). V závere 4. kapitoly, teda tam, kde sa začína aj naše čítanie, sa k tejto myšlienke znova vráti, zhrnie, čo už povedal a načrtne, čo bude rozvíjať v širšom rozmere o niečo neskôr. Úryvok, ktorý máme dnes pred sebou sa skladá z dvoch častí, ktoré sú súčasťou jedného celku, avšak zopár veršov je z neho vynechaných. Druhá časť (5,7-9) dnešného čítania sa čítala aj na 5. pôstnu nedeľu – krátky komentár k nej si môžete prečítať tu. Prvá časť dnešného čítania teda otvára prvý dlhší celok v liste, ktorý predstavuje Ježiša ako veľkňaza a zároveň pripravuje na podrobné rozoberanie tejto témy v kapitolách 7–10.