Textu z Jánovho evanjelia, ktorý sa predkladá na Slávnosť Zoslania Ducha Svätého sme sa venovali podrobnejšie už pred pár týždňami v zamyslení na 2. veľkonočnú nedeľu v roku A. Dnes by sme sa chceli zamerať podrobnejšie na tému udelenia Ducha, ako sa prezentuje v tejto stati a v Evanjeliu podľa Jána.
V tomto ohľade sú dôležité najmä tri texty:
Jn 7,37-39:
V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.
Jn 19,30:
Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.
Jn 20,22:
Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého.”
V Jn 7,39 sa príchod Ducha dáva do súvisu s Ježišovým oslávením. Keď bude Ježiš oslávený, „potečú z jeho vnútra prúdy živej vody“. Tieto prúdy živej vody sú Duchom, v ktorom, tí ktorí veria v Ježiša, uhasia svoj smäd. Ježišovo oslávenie sa v Jánovom evanjeliu deje na kríži. Keď Ježiš na kríži oznamuje, že vôľa jeho Otca je dokonaná, odovzdáva Ducha (Jn 19,30). Tu sa však nejedná o to, že Ježiš dodýchal ako je tomu na paralelných miestach v ostatných evanjeliách (Mk 15,37 a Lk 23,46 ἐξέπνευσεν [exepneusen]: „vydýchol”; Mt 27,50 ἀφῆκεν τὸ πνεῦμα [afeken to pneuma] „vypustil ducha/dušu“). Ján tu používa sloveso παραδίδωμι [paradidomi], ktoré je nezvyčajné v takomto kontexte. Sloveso znamená „odovzdávať (zverenú vec)“, „zverovať“, „prenechávať“. Ján prispôsobuje tento tradičný výraz u synoptikov na označenie smrti, aby vyjadril hlbšiu skutočnosť. Ježiš je na kríži oslávený, a tak sa dar Ducha už môže uskutočniť. Kým je Ježiš na scéne, niet Ducha (Jn 7,37). Keď Ježiš odchádza k Otcovi, odovzdáva Ducha, aby svojich nenechal ako siroty (porov. Jn 14,18), a aby ich Duch naučil a pripomenul im všetko, čo Ježiš hovoril (porov. Jn 14,26). Naplnenie slov Písma o prúde živej vody, ktoré Ježiš cituje v Jn 7,38, môžeme vidieť aj v prebodnutom Ježišovom boku, z ktorého vyteká krv a voda (Jn 19,34); teda voda je pre Jána symbolom Ducha. Môžeme to vidieť aj v textoch, v ktorých je krst vodou úzko spojený s príchodom Ducha (porov. Jn 1,33; 3,1-10).
Naplno sa dar Ducha završuje, keď vzkriesený Ježiš príde medzi svojich („Nenechám vás ako siroty, prídem k vám“ Jn 14,18) a dýchne na nich (Jn 20,22). Toto Ježišovo gesto pripomína najmä dve udalosti zo Starého zákona: Boh vdýchne dych života do nozdier človeka, a tak sa človek stane živou bytosťou (Gn 2,7) a prorok Ezechiel má v mene Boha prehovoriť k Duchu, aby dýchol na bezduché suché kosti predstavujúce Izraelský národ, aby tak mali nový život (Ez 37,9). V obidvoch prípadoch sa v Septuaginte, teda v gréckom preklade Starého zákona, používa rovnaké sloveso ἐμφυσάω [emfysao], ktoré používa aj Ján, keď opisuje Ježišovo gesto vo Večeradle. Ježišov dych tak vyjadruje, že dar Ducha robí z človeka nové, alebo lepšie, obnovené stvorenie.
Ježiš vyzýva učeníkov (nie len Dvanástich), aby prijali (λάβετε [labete]) Ducha Svätého. Použité sloveso λαμβάνω [lambano] má veľmi zaujímavú dynamiku. V závislosti od kontextu znamená „vziať“, alebo „prijať“, a tak v duchu tejto dynamiky by sme mohli povedať, že prijatie Ducha nemôže byť len pasívnym aktom, ale vyžaduje si aktívne vykročenie Duchu v ústrety – každý Ježišov učeník je vyzvaný, aby prijal Ducha Svätého a s ním prijíma aj misiu (porov. Jn 20,21.23).
Ako je však možné, že sa dar Ducha vyskytuje na kríži a zároveň aj vo večer v prvý deň týždňa, keď Ježiš vstal z mŕtvych? Moderný čitateľ je určite pokúšaný pýtať sa: Tak kedy presne bol darovaný Duch? Táto otázka však pre Jánovo evanjelium nepredstavuje žiaden problém. Práve naopak, aj na príklade daru Ducha môžeme vidieť ako Ježišov kríž, zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie a zoslanie Ducha Svätého tvoria pre Jána jednu jednotnú udalosť. V tejto súvislosti nám ostáva ešte pripomenúť, že liturgické slávenie týchto momentov sa riadi Lukášovým opisom z jeho evanjelia a Skutkoch apoštolov, ktoré ich rozmiestňuje do známeho rámca päťdesiatich dní.
pripravil: Matúš Imrich
Použitá literatúra:
Beutler J., Il vangelo di Giovanni. Commentario (AnBib. Studia 8; Roma 2016).
Panczová, H., Grécko-slovenský slovník od Homéra po kresťanských autorov (Bratislava 2012).
Z Evanjelia podľa Jána (20,19-23):
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.
A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“