Zamyslenie – 3. nedeľa v roku B (1 Kor 7,29-31)

Očakávali by sme, že dnešné Pavlove slová sa nachádzajú kdesi uprostred reči o posledných veciach, o konci sveta a popisoch Kristovho druhého príchodu. Týchto zopár riadkov má totiž zjavne takýto eschatologický charakter.

Náš úryvok je orámovaný odkazmi na koniec sveta: „čas je krátky“ a „tvárnosť tohto sveta sa pomíňa“. Ono „čas je krátky“ by sme mohli preložiť aj: „ten určený čas bol skrátený“. „Čas“ tu totiž prekladá grécke slovo καιρός [kairos], ktoré sa používa na vyjadrenie určitého špecifického času, či istého výnimočného momentu. Pavol tu týmto slovom označuje čas medzi Kristovým prvým a druhým príchodom, ten čas očakávania, v ktorom kresťania žijú. Takto sa naznačuje, že Pavol, a vlastne celá ranná kresťanská komunita, tento čas nevníma ako bezduché plynutie dejín, ale ako jeden významný, ucelený moment, či udalosť.

Pasívna formulácia „bol skrátený“ zas vyjadruje Božiu aktivitu a jeho moc nad týmto časom behu dejín. Zároveň z týchto vyjadrení môžeme vnímať, že Pavol predpokladal skorý príchod Krista a zavŕšenie dejín, minimálne v čase písania tohto listu.

Tieto slová z dnešného druhého čítania sú však v liste zasadené uprostred rečí, v ktorých Pavol dáva pokyny k životu v manželstve či pre rozhodovanie sa pre alebo proti vstupu do manželstva. Na prvý pohľad sa preto môže zdať, že tu tieto slová o eschatológii pôsobia neprirodzene. V skutočnosti však predstavujú istý hermeneutický kľúč k pochopeniu Pavlovho postoja. …