Dnešný úryvok môže znieť tak trochu komunisticky. Pavol vyzýva cirkev v Korinte k dielu lásky voči cirkvi v Macedónsku. Má pritom na mysli materiálnu, či finančnú stránku. Jedno spoločenstvo má prebytok, druhé nedostatok, a tak Pavol hovorí o „istom vyrovnaní“. Mohlo by to nabudzovať dojem, že všetci majú mať rovnako, podobne ako v ideáloch komunizmu. Zásadný rozdiel medzi týmito ideálmi a ideálmi kresťanstva je však v tom, že kým komunizmus to chce nastoliť nútene zhora, kresťanské „vyrovnanie“ je dobrovoľné a je motivované láskou k blížnemu a núdznemu. To vidno aj zo slov, ktoré liturgia hneď po prvej vete vynecháva: keď Pavol povzbudzuje Korinťanov k vynikaniu v diele lásky hneď dodáva: „Nehovorím to ako rozkaz, ale horlivosťou iných skúšam pravosť aj vašej lásky.“ (v. 8) Kresťan sa nedelí s tým, kto je v núdzi preto, že mu to niekto násilne nariadil, ale preto, lebo ho k tomu pohýna láska a jej pravosť sa ukazuje aj na tom, ako je schopný deliť sa aj s hmotnými dobrami. …
Z Druhého listu Korinťanom (8,7.9.13-15):
(7) A ako vynikáte vo všetkom: vo viere, v slove, v poznaní, vo všetkej horlivosti a v láske, ktorú sme vo vás vzbudili, tak vyniknite aj v tomto diele lásky. (8) Nehovorím to ako rozkaz, ale horlivosťou iných skúšam pravosť aj vašej lásky. (9) Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili. (10) A v tomto dávam radu. Toto je vám na osoh, vám, čo ste už minulého roku začali nielen konať, ale aj chcieť. (11) Teraz to teda aj uskutočnite, aby ako bol duch ochotný chcieť, tak bol ochotný aj vykonať z toho, čo máte. (12) Lebo ak je ochotná vôľa, cení sa podľa toho, čo kto má, a nie podľa toho, čo nemá. (13) Veď nejde o to, aby sa iným poľahčilo a vám priťažilo, ale o isté vyrovnanie. (14) Teraz váš prebytok im pomôže v nedostatku, aby zasa ich prebytok pomohol v nedostatku vám; a tak sa to vyrovná, ako je napísané: (15) „Kto mal mnoho, nemal prebytok, a kto málo, nemal nedostatok.“