Ako z veľkej teologickej knihy
V druhom čítaní 15. cezročnej nedele počúvame jeden z novozákonných, kristologických hymnov (Kol 1,15-20).
Dnes máme pred sebou text, ktorý sa najčastejšie označuje ako kristologický hymnus. Medzi odborníkmi prevláda názor, že vznikol v prostredí rannej cirkvi ešte pred napísaním samotného Listu Kolosanom a je možné, že sa používal pri istých obradoch alebo v liturgii. Tento hymnus tak už pravdepodobne bol adresátom listu známy a autor listu ho mohol ešte na niektorých miestach doplniť či upraviť, aby lepšie vyhovoval účelom jeho textu.
Stať obsahuje viaceré teologicky silné vyjadrenia. Hneď úvodné slová sú značne prekvapujúce: „On [Ježiš Kristus] je obraz neviditeľného Boha“. Skrýva sa tu istý paradox: Ako môže mať niečo resp. niekto, kto je neviditeľný svoj obraz? Na jednej strane sa vyjadruje a potvrdzuje, že Boha nemožno vidieť ľudskými očami. To nadväzuje na biblickú tradíciu, že Boh Izraela je jediný Boh a nemôže byť nijako vyobrazený ľudskými rukami v dreve, kameni, zlate či striebre, ako to bývalo v prípade rôznych bôžikov okolitých národov. Na strane druhej o to viac vystupuje do popredia, že tento Boh predsa len videný byť môže. Mohol byť dokonca videný ľudskými očami v konkrétnej historickej osobe Ježiša Krista, v konkrétnej historickej dobe a geografickej oblasti. Bolo to krátke a obmedzené nazeranie. Avšak vďaka tejto chvíľke môže byť v ňom Boh videný aj naďalej, hoci už nie fyzickými očami, ale skrze svedectvo o ňom a v jeho evanjeliu.
Ak hovoríme o Božom obraze v kontexte Svätého písma, iste nám príde na um úvod Knihy Genezis, kde sa o človeku hovorí, že bol stvorený na Boží obraz. Ježiš je dokonalým človekom, a preto aj verným Božím obrazom.
Nasledujúce slová: „On je … prvorodený zo všetkého stvorenia lebo v ňom bolo stvorené všetko,“ pripomínajú to, ako múdroslovná biblická literatúra hovorí o Božej múdrosti. V Knihe Múdrosti je Božia múdrosť personifikovaná, tiež predchádza všetko stvorenie a je pri tom, keď Boh tvorí svet. Kresťanská tradícia, ktorú môžeme vnímať už v tomto hymne, túto Božiu múdrosť identifikuje s druhou Božskou osobou. Teda, keď sa v úvode hovorí, že je prvorodený, znamená to, že je ním ani nie v zmysle poradia, ale jeho prvorodenosť spočíva predovšetkým v tom, že všetko ostatné má v ňom svoj pôvod. Netreba sa preto obávať, že prívlastok „prvorodený“ by mu uberal na večnosti a božstve. Centralita Krista následne ešte viac vystupuje do popredia, keď sa hovorí, že všetko bolo stvorené nielen skrze neho, ale aj pre neho.
V ďalšom vyjadrení naši prekladatelia zvolili formuláciu „všetko v ňom spočíva“. Grécky výraz na tomto mieste vyjadruje čosi, čo by sme mohli preložiť ako: „všetko v ňom drží pokope“. Kristus je teda zároveň zjednocujúcim prvkom celého stvorenia. Toto tvrdenie je o to silnejšie, keď si uvedomíme, že podobné vyjadrenie sa vo vtedajšej gréckej mimobiblickej literatúre používalo v súvislosti s Bohom resp. božstvom.
V nasledujúcich riadkoch sa používa ďalší termín, ktorý sa používal v mimobiblickom, gréckom svete, pohanskom aj židovskom. Termín „telo“ v podobnom kontexte, ako je tomu v našom hymne, v ktorom sa hovorí o pôvode a celistvosti stvorenia, zahŕňa celý kozmos. Tým, že autor hymnu identifikuje telo s Cirkvou, naberá aj pohľad na Cirkev nový rozmer. Ona je totiž zhromaždením nových stvorení, pretvorených na obraz Krista – pravý Boží obraz.
V tejto línii pokračuje aj nasledujúce vyjadrenie: „On je … prvorodený z mŕtvych“. Znova sa používa ten istý prívlastok ako v úvode hymnu, kde sa hovorilo o Kristovom vzťahu k prvému stvoreniu. Teraz sa tento prívlastok opakuje, a tak sa zdôrazňuje, že Kristus je počiatkom nového stvorenia, ktoré sa rodí z jeho zmŕtvychvstania – on je prvorodený z mŕtvych.
On je prvorodený nielen z fyzicky mŕtvych, ale aj tých, ktorí s ním zomierajú a vstávajú z mŕtvych v krste, a tak sú znovuzrodení, sú novým stvorením. Prvé stvorenie stvorené skrze a pre Krista, keďže bolo skazené hriechom, a preto potrebuje byť zmierené, môže byť znova obnovené len v Kristovi. Stalo sa tak nie cez katastrofickú, kozmickú udalosť podobnú biblickej potope, ale skrze Kristovu krv vyliatu na kríži.
Matúš Imrich
Z Listu Kolosanom (1,15-20):
(15) On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, (16) lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. (17) On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva.
(18) On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo. (19) Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť (20) a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi.