Liturgia nám v treťom cykle čítaní (rok C), ktoré sa v nedele zameriava hlavne na Lukášovo evanjelium, vyberá na štvrtú pôstnu nedeľu skutočný skvost. Všeobecne je text známy ako podobenstvo o márnotratnom synovi. V kontexte však ide o časť 15. kapitoly tretieho evanjelia, ktoré pozostáva hlavne z troch podobenstiev, ktoré sú tematicky spojené. A tak môžeme hovoriť o podobenstvách o stratenej ovci (15,4-7), stratenej
Evanjelium druhej pôstnej nedele sa vždy zameriava na udalosť Ježišovho premenenia. Zachytávajú ju traja synoptici. V tohtoročnom cykle čítaní máme pred sebou Lukášovu verziu. Pozrime sa teda, na jej špecifiká, ktoré môžu čitateľovi pomôcť lepšie prežívať práve prebiehajúce obdobie. Celý text zamyslenia nájdete tu Z evanjelia podľa Lukáša (9, 28b-36) Ježiš vzal so sebou Petra,
Pokračujeme v čítaní Ježišovej reči na rovine (Lk 6,17-49). Ide o materiál, ktorý Matúš zapracoval do svojej známejšej a obsiahlejšej reči na vrchu (Mt 5-7). Ich obsah je pomerne známy. Je preto zaujímavé, aký spôsob v podaní použili jednotliví evanjelisti. Celé zamyslenie nájdete tu Z evanjelia podľa Lukáša (6, 27-38) Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vám, ktorí ma
Blahoslavenstvá patria k najznámejším textom Nového zákona. V širšom povedomí ma primát verzia z Matúšovho evanjelia (Mt 5,1-12). Blahoslavenstvá zachytené v evanjeliu podľa Lukáša tak ostávajú v ústraní. Obidve evanjelia očividne čerpali z rovnakého zdroja. V obidvoch nachádzame svojskú úpravu. S istotou nevieme, ktoré evanjelium bolo napísané skôr. Pre mnoho dôvodov sa ale zdá, že Lukáš ma bližšie k pôvodnejšej verzii. Tak či onak
V nedeľnom čítaní pokračujeme v priamom pokračovaní udalosti Ježišovho kázania v Nazarete. Vrcholom celého rozprávania je verš 21. Tu Ježiš šokujúco komentuje čítanie z Izaiáša slovami: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ A práve tento verš sa prekrýva s lekciou s minulého týždňa. Zatiaľ čo prvá polovica vyznieva ako Ježišovo suverénne sebazjavenie rodákom, druhá odkrýva skutočnosť odmietnutia. Celý
Tajomstvo sviatku Epifánie sa nám vracia aj v evanjeliu druhej nedele cezročného obdobia v tomto roku. Zjavenie Pána v sebe tradične obsahuje tri udalosti, kedy bol Ježiš „zjavený“ verejnosti ako očakávaný Mesiáš. Návšteva mudrcov z východu, krst v Jordáne a zázrak na svadbe v Káne. Dnes sa nám predstavuje posledná časť. Opisuje ju iba štvrté evanjelium, ktoré ju nazýva „ako prvé
K okruhu Vianoc patrí starobylý sviatok Pánovej Epifánie – Zjavenia. Slávi sa ním moment verejného predstavenia Ježiša ako Bohočloveka svetu. Východná a západná tradícia sa pritom zameriavajú na dve rozličné udalosti. Východná ukazuje na Ježišov krst v Jordáne. Západná, na ktorú sa zameriam, predstavuje návštevu mudrcov zachytenú v Mt 2, 1-12. V rozbore tohto textu som si ako
Vianočná liturgia slávnosti Narodenia Pána v latinskom obrade pozostáva zo štyroch svätých omší. V predvečer je to vigílna omša a v samotný deň tri ďalšie. Omša v noci (tkzv. polnočná), na úsvite (tkzv. pastierska) a cez deň. Ponúkajú sa nám tak štyri sady čítaní pre bohoslužbu slova. V prvých troch sa číta evanjelium opisujúce udalosti počas Ježišovho narodenia. V omši cez deň
Liturgia štvrtej adventnej nedele nás už upriamuje na bezprostrednú prípravu na udalosť Ježišovho narodenia. To odráža aj jej bohoslužba slova, v ktorej každý rok počúvame evanjeliovú epizódu z udalostí pred narodením. Tohtoročne je to Lukášovo rozprávanie o návšteve Márie u Alžbety (Lk 1, 39-45). Celý text zamyslenia nájdete tu Z evanjelia podľa Lukáša (1, 39-45) V tých
Už tradične sa počas 2. a 3. adventnej nedele stretávame s postavou Jána Krstiteľa. Tohto roku máme pred sebou jeho opis podľa Lukášovho evanjelia. Celý text zamyslenia nájdete tu Z Evanjelia podľa Lukáša (3, 1-6): V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom