Kresťanský svet v tomto čase vstúpil do veľkonočného okruhu. Začína prípravným pôstnym obdobím. Čo sa týka druhého čítania v nedeľnej bohoslužbe rímskokatolíkov, tak nastáva oproti cezročnému obdobiu zaujímavý obrat. Obsahom si mení funkciu s prvým čítaním. To znamená, že kdežto prvé čítanie si žije tak trochu svojím vlastným životom (v pôste sú predstavené hlavné udalosti
Po týždni priamo nadväzujeme na ostatný liturgický úryvok z Prvého listu Korinťanom. Stále ostávame pri prvom predstavenom probléme okolo hlásania evanjelia. Pavol v ňom kritizoval skupinkovanie v kresťanskej obci na základe rečníckej kvality hlásateľa evanjelia. Tak vznikol medzi poslucháčmi dojem, že dôležitejšia je forma a nie obsah hlásania. Pavol pritom nepriamo naznačuje, že sa týmto ťažké, alebo nepopulárne
Čítanie Pavlovho listu tento týždeň prerušíme. Tohtoročnú prvú februárovú nedeľu totiž väčšina kresťanských tradícii slávi ako sviatok Obetovania/Predstavenia/Stretnutia Pána v jeruzalemskom chráme. Odkazuje na udalosť zaznamenanú v Lukášovom evanjeliu (2, 22-40). Latinská liturgia pri tom ako epištolu číta z Listu Hebrejom. Ide o spis, ktorý je pravdepodobne v skutočnosti starokresťanská homília s hojnou citáciou zo Starého Zákona. Celý
Nedeľná bohoslužba slova má v rímskokatolíckej liturgii počas obdobia cez rok dve línie. Prvou a hlavnou je čítanie evanjelia na pokračovanie. V tomto ročnom cykle je určené to Matúšovo. Pravda, začne sa v skutočnosti až o týždeň. Jemu je prispôsobené prvé čítanie zo Starého Zákona a žalm. Druhú nezávislú líniu je kontinuálne čítanie epištoly v druhom čítaní. Tohto roku začíname Prvým
Pavlove listy sú známe aj tým, že obsahujú poetické časti známe ako chválospevy či hymny. Podľa odborníkov väčšinu z nich neskomponoval, ale prebral ich z liturgickej praxe ranného kresťanstva. Touto formou sa zvyčajne opisuje niečo, čo uniká suchej analytickej schopnosti rozumu. Hymny bývajú preplnené emóciami, ktoré sa naplno iste prejavovali pri ich spoločnom prednese počas bohoslužby. A tak,
Už po tretí raz sa počas tohtoročného adventu stretávame s Listom Rimanom. Tematika bohoslužby slova poslednej nedele pred Vianocami má nabudiť bezprostredné očakávanie Ježišovho narodenia. Zo Starého Zákona čítame Izaiášovo proroctvo kráľovi Achazovi (Iz 7, 10-14) a evanjeliova stať z Matúša opisuje zvestovanie Jozefovi (Mt 1, 18-24). Spojivo tvorí motív kráľovského potomka. A čo na to Pavol? Celý
Tak ako to bolo v prvej aj v druhej adventnej nedeli siaha liturgia v druhom čítaní po úryvku z Listu Rimanom. Obidva úryvky pochádzajú z druhej časti listu, v ktorej sa Pavol zaoberá praktickými pokynmi pre kresťanov (12,1-15,13). Aj táto časť sa dá rozdeliť na dve polovice. V prvej (k. 12, 13) – odkiaľ bol minulotýždňový úryvok - sa k problémom vyjadruje
V našom pravidelnom nedeľnom čítaní Lukášovho evanjelia urobíme tento týždeň veľký skok. V zmysle textu a príbehovo v čase i mieste. Naposledy sme Ježiša sledovali v 19. kapitole keď bol na ceste do Jeruzalema a prechádzal Jerichom. Dnes sa zameriavame na úryvok z 20. kapitoly. Je týždeň pred veľkou nocou a Ježiš sa nachádza v priestoroch Jeruzalemského chrámu. A tu, podľa synoptickej tradície, za ním
Katolícka cirkev na Slovensku slávi 15. septembra slávnosť Sedembolestnej Panny Mária, Patrónky Slovenska. Tento sviatok sa viaže na predchádzajúci deň, v ktorý mnohé kresťanské tradície liturgicky zvýrazňujú tajomstvo kríža. Tohto roku národná slávnosť pripadá na nedeľu. Jej liturgia ponúka pri čítaní z evanjelia na výber dve možnosti. Buď scénu pri kríži (Jn 19, 25-27), alebo Simeonovo proroctvo
Po pôstnom a veľkonočnom období sa opäť vraciame k lektúre úryvkov z Lukášovho evanjelia. Na biblický spis sa napájame v jeho zlomovej 9. kapitole. Celý text zamyslenia nájdete tu Z evanjelia podľa Lukáša (9, 18-24) Keď sa raz Ježiš osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: „Za koho ma pokladajú zástupy?“ Oni mu odpovedali: