Väčšina komentátorov vidí verše 6-11 z 5. kapitoly ako súčasť celku 5,1-11. Naša stať je teda jeho druhou časťou. Avšak aj ona má svoje dva základné oddiely: vv. 6-8 a vv. 9-11.
Celý náš úryvok je dovysvetlením a zdôvodnením toho, čo Pavol vyhlásil na konci prvej časti (v. 5) a síce: prečo kresťanská nádej nezahanbuje. Ide o nádej, že človek môže mať účasť na Božej sláve. Aby sa toto mohlo stať je potrebné preklenúť priepasť medzi Bohom a človekom. Pavol vysvetľuje, že to sa stalo prostredníctvom Ježiša a najmä prostredníctvom jeho smrti na kríži. Môžeme si všimnúť, že práve motív Ježišovej smrti je v našom texte veľmi často prítomný.
Túto smrť Pavol nepredstavuje ako tragédiu, ale dôkaz veľkosti Božej lásky voči ľuďom. To je obsahom prvej časti dnešnej state (vv. 6-8). Veľkosť tejto lásky Pavol ďalej vyzdvihuje porovnaním s ľudskou láskou. Vo svete, ktorý poznajú Pavlovi súčasníci sa zriedka stane, že by bol niekto ochotný obetovať svoj život za človeka spravodlivého. Stávalo sa však, že za dobrého človeka predsa len niektorí svoje životy obetovali.
Rozdiel medzi spravodlivým a dobrým, ktorý tu má Pavol na mysli, nie je úplne jasný. Mohli by sme tu snáď vidieť rozdiel vo vzťahu, či citovej zaangažovanosti. U spravodlivého ide skôr o právnu kategóriu. Život spravodlivého je v súlade s Božími aj ľudskými zákonmi. …
Z Listu Rimanom (5,6-11):
(6) Veď Kristus zomrel v určenom čase za bezbožných, keď sme boli ešte bezmocní. (7) Sotvakto zomrie za spravodlivého; hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal umrieť. (8) Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. (9) Tým skôr sa teda skrze neho zachránime od hnevu teraz, keď sme už ospravedlnení jeho krvou! (10) Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna vtedy, keď sme boli nepriateľmi, tým skôr už ako zmierení budeme spasení jeho životom. (11) A nielen to: ešte sa aj chválime Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz obsiahli zmierenie.