Nedeľné čítanie z Nového zákona nám ponúka jeden z hymnov, ktoré v týchto spisoch nachádzame. Ten dnešný pochádza s listu, ktorý označujeme ako List Efezanom, hoci jeho identifikácia s touto cirkevnou obcou nie je úplne jednoznačná. Je tiež veľmi pravdepodobné, že list nepochádza priamo od Pavla, ale je skôr istým súhrnom jeho teológie.
Tento hymnus nachádzame v samom úvode listu, hneď po pozdravoch. Ono to vlastne ani hymnus nie je, ale skôr ide o chválu, či chváloreč. Podobný prvok nachádzame napríklad aj v úvode Druhého listu Korinťanom, avšak tam je prítomný vo veľmi krátkej forme a navyše nahrádza tradičné vďakyvzdávanie na úvod listu. V liste Efezanom ono vzdávanie vďaky nasleduje po vzdávaní chvály Bohu, ktorú máme dnes pred sebou.
Zvolená forma chvály, najmä jej úvod, má svoje korene v starozákonnej tradícii. Takého vzdávania chvály či požehnania nájdeme aj v textoch hebrejskej Biblie, najmä v žalmoch, napríklad: „Nech je zvelebený Boh, lebo/ktorý neodmietol moju modlitbu a neodňal mi svoje milosrdenstvo,“ (Ž 66,20) alebo: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, čo jediný koná zázraky.“ (Ž 72,18) …

Celý text zamyslenia nájdete tu
Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete tu

Z Listu Efezanom (1,3-14):
(3) Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. (4) Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; (5) on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi (6) na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi. (7) V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov, podľa bohatstva jeho milosti, (8) ktorou nás štedro zahrnul vo všetkej múdrosti a rozumnosti, (9) keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle podľa svojho dobrotivého rozhodnutia, čo si v ňom predsavzal (10) uskutočniť v plnosti času: zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi. V ňom, (11) veď v ňom sme sa stali dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho, ktorý všetko koná podľa rady svojej vôle, (12) aby sme boli na chválu jeho slávy my, čo sme už prv dúfali v Krista. (13) V ňom ste boli aj vy, keď ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a keď ste v neho uverili, označení pečaťou prisľúbeného Ducha Svätého, (14) ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy.