Krst a smrť dlžobného úpisu našich hriechov
Na Sedemnástu nedeľu v Cezročnom období počúvame úryvok z Listu Kolosanom (2,12-14), ktorý rozvíja tému účinkov krstu.
Ďalší úryvok z Listu Kolosanom, ktorý máme pred sebou v túto nedeľu, by sme tiež mohli nazvať hymnom na Krista, ako sme to videli pred dvoma týždňami. Kým v tamtom sa chválou chcela predstaviť Kristova podstata, v tom dnešnom je pozornosť zameraná na účinky Kristovho vykupiteľského diela v tom, kto v neho verí a bol do spoločenstva Cirkvi prijatý krstom.
Budeme počúvať dva verše, ktoré sú súčasťou väčšieho celku, ale nadväzujú najmä na verš, ktorý im predchádza: „V ňom ste boli obrezaní obriezkou urobenou nie rukou, ale obriezkou Kristovou, vyzlečením hriešneho tela.“ (v. 11) Aj z tohto verša sa dá predpokladať, že tieto slová sú adresované predovšetkým kresťanom pochádzajúcim z pohanstva. Tí neprijali obriezku podľa Mojžišovho zákona, ktorá začleňovala do Božieho ľudu. Prijali však inú obriezku, obriezku pochádzajúcu od Krista, ktorá nie je dielom ľudskej ruky. Akú obriezku má autor na mysli, vysvetľuje vo verši, ktorým sa začína dnešné čítanie. Touto obriezkou je krst. Krst je vyjadrením túžby pripodobniť sa Kristovi. V ponorení sa naznačuje smrť hriechov krstenca, tak ako Kristus svojou smrťou zničil hriech. Vo vynorení sa zas naznačuje vzkriesenie krstenca k novému životu, tak ako aj Kristus po svojej smrti vstal z mŕtvych oslávený.
Nasledujúci verš znova bližšie objasňuje to, čo sa práve povedalo o krste. Pohania bez poznania Krista žili v mnohých hriechoch a neboli ani začlenení do Božieho ľudu obriezkou tela – boli teda akoby duchovne mŕtvi. Život im prinieslo poznanie Krista – krstom sa zjednotili s Kristovým vykupiteľským dielom, ktorým zničil smrť a hriech, a preto aj oni majú odpustené hriechy a zrodili sa k novému životu, životu podľa Kristovho evanjelia. V ňom zanechali predchádzajúce spôsoby myslenia a konania, ktoré boli v rozpore s evanjeliovým posolstvom a teda boli hriešne.
Ďalší verš tiež ďalej rozvádza, čo bolo práve povedané a používa pritom obraznú reč. Jeho grécky text je však náročný na pochopenie a umožňuje viacero interpretácií. Jeden problém sa týka dlžobného úpisu. Doslovne sa hovorí o bližšie nešpecifikovanom dokumente napísanom rukou. Vzhľadom na kontext sa dá chápať ako dlžobný úpis, ako špecifický právny terminus technicus. Ten sa vyhotovoval tak, že sám dlžník ho napísal a podpísal vlastnou rukou. (Spomeňte si na evanjeliovú stať, kde nepoctivý správca volá dlžníkov svojho pána, aby napísali svoje dlžoby.) Trochu zvláštne pôsobí chápanie, ktoré je zachytené aj v našom preklade, že tento dlžobný úpis bol proti nám svojimi nariadeniami. Dlžobné úpisy predsa neobsahujú nariadenia, ale zoznam dlhov vzhľadom na nariadenia, pravidlá, dohody, zákony a pod. V tomto zmysle to pravdepodobne treba chápať aj tu. Boh zotrel, či preškrtol, tento zoznam našich dlhov, teda našich hriechov (aj modlitba Otče náš obsahuje termín dlhy a nie viny, ako je to v našom preklade). Každý z nás by vedel predstúpiť pred Boha s vlastným zoznamom svojich dlhov vzhľadom na Božie štandardy.
Ďalší problém sa týka druhej časti verša, ktorý by sme mohli preložiť aj nasledovne: „Odstránil ho z prostriedku, tým, že ho pribil na kríž.“ Niektorí biblisti navrhujú chápať takéto vyjadrenie skrze vtedajšiu prax v súdnych sporoch, kde sa žalobca postavil doprostred zhromaždenia. Môžeme to vidieť aj v procese s Ježišom: „Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?“ (Mk 14,60) Dlžobný úpis našich hriechov je ako žalobca, ktorý nás pred súdom obžalúva do tváre. Boh ho odstránil z tejto jeho funkcie, tým, že ho pribil na kríž vo svojom Synovi – on vzal na seba naše hriechy a svojou smrťou na kríži ich zničil.
Slová dnešného úryvku pripomínajú aj nám, čo sme získali krstom a vierou v moc Boha, ktorá sa prejavila v jeho Synovi.
Matúš Imrich