Dnes si dovolím byť menej exegetický a viac úvahový. Pravidlá vzťahov v rodine, ktorých časť počúvame v dnešnú nedeľu z Listu Efezanom, na prvý pohľad veľmi nepasujú do súčasnej západnej mentality rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí. Máme naozaj aj dnes vykladať tieto Pavlove slová tak, že manželka sa má podriaďovať mužovi, a dokonca „vo všetkom“ (v. 24), a tak to aj odporúčať dnešným párom, v zmysle: „tak je to napísané v Božom slove a tak to teda platí stále bezo zmeny“, alebo sa treba snažiť nájsť súlad medzi týmto biblickým textom a chápaním vzťahu medzi mužom a ženou minimálne v dnešnom západnom svete? Aj dnes sú na svete kultúry, ktoré s konceptom submisívnosti žien voči mužom nemajú problém, avšak sú aj také, pre ktoré je takýto koncept neprijateľný. Toto slovo by malo byť aktuálne jak pre jedných, tak pre druhých. Myslím, že aj súčasná západná myseľ nemusí posunúť tento text na vedľajšiu koľaj ako spiatočnícky, ale práve naopak, môže oceniť jeho progresívnosť. …
Z Listu Efezanom (5,21-32):
(21) Podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom. (22) Ženy svojim mužom ako Pánovi, (23) lebo muž je hlavou ženy, ako je aj Kristus hlavou Cirkvi, on, Spasiteľ tela. (24) Ale ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom.
(25) Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, (26) aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, (27) aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. (28) Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. (29) Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, (30) lebo sme údmi jeho tela. (31) Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. (32) Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi.