V centre dnešného úryvku je múdrosť. Do kontrastu sa dáva múdrosť pozemská s tou pochádzajúcou zhora. V riadkoch, ktoré sa nedostali do liturgického výberu sa najprv hovorí o pozemskej múdrosti, ktorú autor nazýva až diabolskou. Táto múdrosť je, podľa väčšiny našich prekladov, charakterizovaná žiarlivosťou a svármi. Na pozadí nášho výrazu „žiarlivosť“ je zaujímavé grécke slovo ζῆλος [zelos]. Ono sa totiž dá použiť v pozitívnom aj v negatívnom význame. V tom pozitívnom vyjadruje intenzívny záujem o niečo, zápal. Preto sa často prekladá ako „horlivosť“. Z evanjelií známi zelóti majú svoje pomenovanie práve od tohto slova. Oni tiež horlili za istú vec, konkrétne za oslobodenie svojho národa spod cudzej okupácie. Jeden z apoštolov, Šimon, má v našich prekladoch prívlastok „horlivec“, ktorý má svoj koreň tiež v tomto slove. Rovnako toto slovo nájdeme aj v Jánovom evanjeliu vo chvíli, keď Ježiš vyháňa kupcov z chrámu a učeníci si spomenú na slová Písma: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“ (Jn 2,17) To isté slovo sa však dá použiť aj v negatívnom význame. Tiež označuje niečo intenzívne, avšak ide o intenzívne negatívne pocity pre úspech toho druhého, a teda v takomto prípade sa často prekladá ako „žiarlivosť“ alebo „závisť“. …
Z Jakubovho listu (3,16–4,3):
(16) Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo. (17) Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky. (18) A ovocie spravodlivosti sa zasieva v pokoji pre tých, čo šíria pokoj.
(4,1) Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje? Či nie odtiaľ – z vašich žiadostivostí, ktoré broja vo vašich údoch? (2) Žiadostiví ste, a nemáte. Vraždíte a závidíte, a nemôžete nič dosiahnuť. Hádate sa a bojujete. Nič nemáte, lebo neprosíte. (3) Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti.