Zamyslenie – 33. nedeľa v roku A (1 Sol 5,1-6)

Úryvok, ktorý budeme počúvať v túto nedeľu je zo záveru Prvého listu Solúnčanom. Zapadá do širšieho celku, ktorý sa začína už v predošlej, 4. kapitole veršom 13 a končí sa veršom 11 v 5. kapitole. Celý oddiel má eschatologický charakter. Pavol tu veriacich v Solúne na jednej strane potešuje a na strane druhej povzbudzuje. Potešuje ich v žiali za tými, ktorí zomreli pred druhým príchodom Krista tým, že ich ubezpečuje o ich zmŕtvychvstaní (4,13-18). Následne Pavol obracia pozornosť od zosnulých k žijúcim adresátom listu, aby ich povzbudil.

Po tom čo ich ubezpečil o Kristovom druhom príchode, akoby úmyselne predbieha ich otázku, kedy ten príchod nastane? V tomto duchu je použité aj úvodné slovné spojenie χρόνος καὶ καιρός [chronos kai kairos] „časy a chvíle“, ktoré má v biblickom jazyku silne eschatologický nádych. V Knihe proroka Daniela sa týmto slovným spojením vyjadruje, že Boh pozná všetky udalosti dejín a jemu patrí rozhodovanie o nich: „Nech je zvelebené Božie meno od vekov do vekov, lebo jeho je múdrosť i sila. On mení časy i veky [v Septuaginte καιρός καὶ χρόνος], zosadzuje a ustanovuje kráľov, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu,“ (Dn 2,20). …