Zamyslenie – 4. pôstna nedeľa v roku A (Ef 5,8-14)

List Efezanom má svoje osobité vlastnosti. V prvom rade, jeho adresovanie Efezanom vzbudzuje veľké podozrenie a s najväčšou pravdepodobnosťou bolo dodané len neskôr. V najstarších rukopisoch totiž označenie adresátov chýba a nájdeme dokonca rannokresťanských autorov, ktorí tento list považujú za list Laodicejčanom. Okrem úvodu a záveru nepôsobí veľmi ako list, ale skôr ako homília alebo katechéza. Svojím štýlom sa odlišuje od ostatných Pavlových listov, avšak má veľa spoločného s Listom Kolosanom. Oba tieto listy pôsobia skôr ako zhrnutie dôležitých bodov Pavlovej náuky. Navyše, z obsahu tohto listu je ťažké vyčítať nejakú konkrétnu situáciu konkrétnej rannokresťanskej obce. Je teda pravdepodobné, že aj tu sa vyskytuje fenomén pseudoepigrafie, teda, že List Efezanom nepochádza priamo od Pavla, ale jeho autorstvo bolo tomuto listu prisúdené na zdôraznenie jeho autority a harmónie s Pavlovým učením.
List, aj keď má šesť kapitol, je krátky. Z použitých vyjadrení sa zdá, že je adresovaný spoločenstvu, ktoré z väčšej časti tvoria kresťania z pohanstva. Ich životnú situáciu charakterizuje predovšetkým to, že žijú uprostred spoločnosti, ktorá je silne poznačená nemravnosťami spojenými so vtedajšou pohanskou kultúrou. Zároveň však nič nenaznačuje, že by mali zakusovať prenasledovanie. Každopádne predpokladá sa situácia, v ktorej zachovať si svoju tvár nebolo pre kresťanov jednoduché. Slová listu, ktoré sa objavujú v túto Štvrtú pôstnu nedeľu, pochádzajú z časti, ktorá je zameraná na povzbudenie k životu podľa evanjelia uprostred spoločnosti, kde správanie silnej väčšiny je v zjavnom kontraste k charakteristikám života podľa evanjelia. …