Zamyslenie – 5. nedeľa v roku B (1 Kor 9,16-19.22-23)

Nie je príjemné a ani ľahké obhajovať sa voči falošným obvineniam. Presne to robí Pavol v deviatej kapitole Prvého Listu Korinťanom, z ktorej dnes počúvame zopár veršov.

Ako sme to už videli v predchádzajúcich kapitolách tohto listu, Pavol odpovedá na rôzne otázky, alebo reaguje na problémy v Korintskej Cirkvi. V deviatej kapitole sa bráni voči spochybňovaniu jeho apoštolskej autority, a tým pádom aj voči spochybňovaniu jeho učenia. V úvode obhajoby poukazuje na princíp, že ten, kto je v službe ohlasovania evanjelia a starostlivosti o Cirkvi, má prirodzene nárok na to, aby bol týmito spoločenstvami materiálne zabezpečený, a to dokonca nielen on sám, ale aj jeho manželka (9,5). Pavol pripomína, že tak to robili mnohí apoštoli pred ním, dokonca aj samotný Peter. Na podporu tejto praxe Pavol používa príklad z bežného života, zo zákonov Tóry, zo starozákonnej chrámovej praxe a dokonca aj vraví: „Tak nariadil aj Pán tým, čo zvestujú evanjelium, aby žili z evanjelia.“ (9,14) Pavol sa obhajuje, že má legitímne právo byť materiálne zabezpečený kresťanskými Cirkvami a o to viac práve Cirkvou v Korinte, keďže sa ona zrodila práve cez Pavlovo ohlasovanie. Konkrétnu Pavlovu argumentáciu si môžete prečítať v 9,1-14.

V slovách dnešného úryvku Pavol zdôrazňuje autentickosť svojej apoštolskej práce tým, že poukazuje na to, že sa tohto legitímneho práva na zabezpečenie dobrovoľne vzdal: „nevyužívam svoj právo pri evanjeliu.“ (9,19c) V tejto súvislosti teda treba výraz „odmena“ rozumieť v zmysle „plat“. …