Hlas Pánov nad vodami
Žalm na slávnosť Krstu Pána aplikuje na Jahveho motívy boha búrky a počasia a vyzýva celé stvorenie k jeho oslave.
Pre liturgiu sv. omše Krstu Pána bol vybratý Žalm 29 a to s najväčšou pravdepodobnosťou preto, lebo sa v ňom hovorí o Božom hlase nad vodami, čo pripomína scénu z evanjelia, keď po Ježišovom krste v Jordáne zaznie z neba Boží hlas. Hoci nebudeme tento žalm počuť v celku, z každej z jeho troch častí zaznie aspoň kúsok.
Žalm má úvod, centrálnu časť a záver. V úvode žalmista pozýva k chvále Pána. Tu si treba uvedomiť, že za naším slovom „Pán“ sa v hebrejčine skrýva Božie meno, Jahve. Výnimočnosť žalmu v súvislosti s Božím menom naznačuje aj skutočnosť, že v jeho 11 veršoch sa vyskytuje až 18-krát. V spleti mnohých bohov staroveku sa tak má na mysli jeden konkrétny. Výraz „synovia Boží“, na ktorých sa výzva k vzdávaniu slávy upriamuje hneď v úvode, sa v Starom zákone používa predovšetkým na označenie nižších bohov či nebeských bytostí, prípadne anjelov, čo je v súlade s presvedčením ľudí v staroveku o existencii mnohých božstiev.
Zaujímavosťou je slovné spojenie „posvätné rúcho“. V hebrejčine je neľahko zrozumiteľné a vyjadruje isté posvätné skrášlenie. Pritom nie je jasné, či sa vzťahuje na Pána alebo na tých, ktorí mu majú vzdávať slávu. Nejasnosť môžeme pozorovať aj v rôznosti v našich prekladoch: „Klaňajte sa Hospodinovi v jeho svätej nádhere,“ (Ekumenický), „Vzývajte Hospodina pri Jeho svätom zjavení,“ (Evanjelický), „Klaňajte sa Hospodinovi v ozdobe svätosti!“ (Roháčkov), „Klaňajte sa Jahvemu v lesku jeho veleby,“ (Botekov). Tiež vidíme, že väčšina našich prekladateľov rozumie tomuto spojeniu tak, že sa vzťahuje na Pána, teda že sa treba klaňať Pánovi, ktorý je odetí v svätej kráse.
Centrálna časť obsahuje refrén „hlas Pánov“, ktorý sa tu objavuje 7-krát. Tento počet zaiste nie je náhodný, keďže číslovka 7 v biblickej symbolike vyjadruje plnosť. V liturgii nebudeme počuť všetky aspekty Pánovho hlasu. Spomenú sa tie, ktoré majú súvis s vodami. Hebrejský výraz, ktorý sa tu prekladá ako „hlas“, môže znamenať aj „hrom“ a práve o hru s týmito významami tu ide. Keď sa opisuje moc Pánovho hlasu zaiste tu ide o súvis s prírodnými fenoménmi búrky, ktorá vzniká nad mohutnými vodami, teda na Stredozemným morom a jej sila sa prejavuje nad pevninou, čo opisujú predovšetkým verše, ktoré liturgia vynecháva. Hovorí sa, že hlas Pánov láme libanonské cédre – jedni z najmohutnejších stromov, ktoré súčasník žalmistu poznal – že je taký mohutný, že až rozkýva vrchy Libanonu, otriasa púšťou a obnažuje húštiny (vv. 5-9). Odráža sa tu skúsenosť človeka s mohutnými prírodnými fenoménmi, ktoré pripisoval priamo božským silám. V prostredí Kanaánu bol ako boh búrky a počasia známy predovšetkým boh Baal, ktorého často spomína aj Sväté písmo. Tým, že žalmista pripisuje zodpovednosť za silu búrky Jahvemu, narúša predstavu svojho okolia a moc, ktorá bola bežne pripisovaná Baalovi prisudzuje Jahvemu. Aj tie najmohutnejšie prejavy prírody sú prejavmi Jahveho moci a aj v nich možno vnímať jeho slávu, ktorá je ďalším termínom často spomínaným v tomto žalme (4-krát).
Univerzálna moc Jahveho sa vyzdvihuje aj v závere žalmu. Keď sa hovorí: „V jeho chráme všetci volajú: Sláva!“, vzhľadom na kontext je možné, že chrámom sa tu myslí celý svet, v ktorom, podľa hebrejského textu, „všetko“ mu vzdáva slávu. Jeho trónenie nad záplavami vôd sa dá chápať ako nadvláda nad prapôvodnými vodami, z ktorých, podľa rôznych starovekých predstáv, povstal svet. On je ten, ktorý má nad stvorenstvom nadvládu ako večný kráľ, teda ako ten, ktorý z tohto trónu nemôže byť zosadený žiadnym iným bohom.
Vidíme teda, že žalmista vyzdvihuje Jahveho nad iných bohov, moc, ktorá bola im pripisovaná, pripisuje Jahvemu a vyjadruje presvedčenie, že ináč to ani nebude, teda že jeho nadvláda je večná.
Posolstvo žalmu nás vedie uvedomiť si, že aj dnes Pán má moc nad všetkým, čo aj človeku dneška naháňa strach i nad všetkými búrkami nášho života. Pre neho nepredstavuje problém ani čosi tak mohutné a zdanlivo nepohnuteľné ako sú libanonské cédre či vrchy a ani to, čo je suché a nehostinné ako je púšť. Pán to svojou mocou dokáže pretvárať.
Matúš Imrich
Použitá literatúra:
Collins J. J. et al. (ed.), The Jerome Biblical Commentary for the Twenty-First Centrury (London – New York – Oxford – New Delhi – Sydney 2022).
Žalm 29
(1) Dávidov žalm. Vzdávajte Pánovi, synovia Boží, vzdávajte Pánovi slávu a moc. (2) Vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena, v posvätnom rúchu klaňajte sa Pánovi. (3) Hlas Pánov nad vodami; zahrmel Boh veleby, Pán nad veľkými vodami! (4) Hlas Pánov – taký mohutný! Hlas Pánov – taký veľkolepý! (5) Hlas Pánov láme cédre; aj libanonské cédre láme Pán. (6) Libanon rozkýva do tanca ako teliatko a Sarion ako byvolča. (7) Hlas Pánov metá blesky ohnivé, (8) hlas Pánov púšťou otriasa, Pán otriasa púšťou Kádeš. (9) Hlas Pánov urýchľuje pôrod jeleníc, obnažuje húštiny. A v jeho chráme všetci volajú: Sláva! (10) Pán tróni nad záplavami vôd, Pán bude tróniť ako večný kráľ. (11) Pán dá silu svojmu ľudu, Pán požehná svoj ľud pokojom.