Zamyslenie – Slávnosť Zoslania Ducha Svätého v roku A (1 Kor 12,3b-7.12-13)

Prvý list Korinťanom patrí medzi tzv. protopavlovské listy, teda tie, ktorých autorom je s veľkou pravdepodobnosťou sám Pavol. Tento list je jeho odpoveďou na list, ktorý dostal od tamojšej cirkvi (pozri napr. 7,1). Ten sa nám však nezachoval. Môžeme teda len dedukovať jeho obsah práve z Pavlových slov a štýlu jeho odpovede.
Prvý list Korinťanom je pomerne dlhý – má 15 kapitol. Avšak úryvok z 12. kapitoly, ktorý je vybratý pre liturgické čítanie sv. omše na slávnosť Zoslania Ducha Svätého, je len veľmi strohý. Nie je to ani úryvok ucelený: začína sa v polovici 3. verša, pokračuje po verš 7, a potom sa preskakuje na verše 12 a 13. Výber je teda značne zúžený a tieto verše tvoria len akoby úvody k menším častiam, ktoré po nich nasledujú. Zároveň tvoria časť väčšieho celku, ktorý by sme mohli vymedziť od 12,1 až po 14,40.
Pavol sa tu zamýšľa nad témou, čo to znamená byť duchovným človekom. Zo štýlu jeho slov sa zdá, že list, ktorý mu Korinťania poslali neobsahoval priamo takúto otázku. Skôr sa dá predpokladať, že Pavol reaguje na ich vnímanie pravej duchovnosti a snaží sa ich pohľad korigovať. Zdá sa, že ich vnímanie bolo preduchovnelé, a miestami akoby považovali svoju duchovnosť až za anjelskú. Pavol napríklad poopravuje ich pohľad na telesné manželské spojenie, keď vraveli: „Dobré je, ak sa muž nedotýka ženy,“ (7,1b) a radí im: „Neodopierajte si jeden druhému,“ (7,5a). Z Pavlovej rozpravy v 15. kapitole o zmŕtvychvstaní tela sa zas dá usúdiť, že podceňovali význam tela v súvislosti so vzkriesením mŕtvych. …