V súvislosti s blahoslavenstvami sa často hovorí aj o preklade toho základného gréckeho refrénu: μακάριοι [makarioi]. Mali by sme to prekladať „blahoslavení“ alebo „šťastní“? Pôvodne v gréčtine sa tento výraz používal pre bohov, ale v Ježišových časoch už sa stal synonymom iného gréckeho slova εὐδαίμων [eudaimon], čo znamená „šťastný“. Predsa len preklad „šťastní“ znie dosť banálne, s prílišným zameraním na

Liturgické čítanie z evanjelia 3. nedele v období „cez rok“ cyklu A nás kladie na štartovaciu pozíciu sérii úryvkov zo synoptického evanjelia podľa Matúša, ktorého sa bude nedeľná bohoslužba slova držať až do konca obdobia. Séria začína v 12. verši 4. kapitoly, ktorý bezprostredne predchádza rozprávanie o krste v Jordáne a následnom pokúšaní Ježiša na Judskej púšti. Samotný úryvok

Prvé dva dni v Jánovom evanjeliu tvoria istú jednotu. Verš 19 sa začína slovami: „Toto je Jánovo svedectvo...“ a verš 34 sa zasa končí Jánovými slovami: „A ja som to videl a vydávam svedectvo...“ Tieto dni teda spája Jánovo svedectvo. V časti 1,19-28 by sme mohli hovoriť o jeho nepriamom svedectve, lebo viac-menej tu ide o vyjasnenie pozícií: Ján nie je