Čitateľ všetkých štyroch evanjelií  si v postupnom rozprávaní  o Ježišovom verejnom pôsobení všíma narastajúce napätie medzi Ježišom  a jeho odporcami. Tí sú reprezentovaní hlavne rôznymi skupinami vtedajšieho judaizmu. Rozpor vrcholí hlavne v posledných kapitolách pred pašiami, kde prerastá až do nenávisti a násilia. Vidno to aj na podobenstve o kráľovskej svadobnej hostine (Mt 22, 1-14), ktoré Ježiš predniesol v čase

Ježiš dnešným podobenstvom pokračuje vo svojej reči adresovanej skupinám, ktoré boli na čele náboženského systému vtedajšieho judaizmu: veľkňazom a starším ľudu. Dnešné slová priamo nadväzujú na podobenstvo o dvoch synoch z predošlej nedele a ako to uvidíme neskôr, ďalej rozvíjajú jeho myšlienku. Po počutí prvej vety o hospodárovi, ktorý vysadil vinicu, je ťažké nespomenúť si na obraz z Izaiáša 5,1-7, ktorý sa

Po tom ako Ježiš slávne vstúpil do Jeruzalema (Mt 21, 1-11), sa v Matúšovom evanjeliu začína opis udalostí Veľkého týždňa. Čas medzi týmto vstupom a pašiami zväčša vypĺňajú Ježišove kázania a jeho kontroverzie s predstaviteľmi oficiálneho judaizmu. Priestorovo sa odohrávajú na nádvorí chrámu, alebo v jeho blízkom okolí. V tomto úseku sa nachádza aj podobenstvo o dvoch synoch (21, 28-32), ktoré

Viaceré kresťanské tradície si sviatkom 6. augusta pripomínajú udalosť z Ježišovho života, známu ako Premenenie Pána. Jej opis sa nachádza vo všetkých troch synoptických evanjeliách. Hoci ide o veľmi známe rozprávanie, jej presný význam, historická autenticita a chronológia v rámci textu robí dodnes viacerým odborníkom ťažkosti. K pochopeniu nám môže pomôcť fakt, že „premenenie“ všetky opisy zaraďujú za

Medzi Ježišovou „misijnou“ rečou (k. 10) a rečou „v podobenstvách“ (k. 13) sa v Matúšovom evanjeliu nachádza úsek kapitol 11-12.  Ich nosnou témou je odmietnutie Ježiša a napätie medzi ním a židovskými predstaviteľmi. Výnimku v nich tvoria verše 11, 25-30. Tie naopak hovoria o tých, ktorý Ho prijali. Nazvať by sa dali aj ako „Ježišova chvála Božej múdrosti a pozvanie ku

Prvá časť dnešného evanjelia (9,36-38) je prípravou na druhú časť, ktorá začína desiatou kapitolou, kde sa opisuje vyslanie dvanástich učeníkov, ktorí sú poslaní, a preto sú aj nazvaní „apoštolmi“ (z gréckeho ἀποστέλλω [apostello] – „posielať“). K úryvku, ktorý sa nám ponúka by bolo vhodné priradiť aj Mt 9,35: „A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil

Veľmi ľahko sa dajú klásť námietky Ježišovi po vypočutí si dnešného evanjelia. Napr.: Čo teraz, netreba pracovať, netreba plánovať, veď Pán sa postará? Prečo teda neskôr Pavol napíše Solúnčanom: „Kto nechce pracovať nech ani neje“ (2 Sol 3,10)? Alebo každý, kto sa namáha, zháňa, aby zabezpečil živobytie pre seba a svoju rodinu má malú vieru? Ak

Kontinuálne čítanie Matúšovho evanjelia počas nedieľ  pokračuje v tzv. „antitézach“ reči na vrchu, ktoré sme načali pred týždňom. Po výrokoch o násilí, cudzoložstve, rozvode a prísahe (Mt 5, 21-37) nasleduje Ježišov autoritatívny výklad „predpisov zákona“ o odplate a láske k blížnemu (v. 38-48) Verše 38-42 pojednávajú o princípe „Oko za oko a zub za zub!“, ktorý sa v Tóre (Pentateuchu) nachádza aspoň

Po tom, čo Ježiš predostrel logiku nebeského kráľovstva v blahoslavenstvách a vyzval svojich učeníkov, aby boli soľou zeme a svetlom sveta, hovorí, že neprišiel Zákon zrušiť ale ho naplniť (v. 17). Ježiš objasňuje práve v týchto veršoch, ktoré sú predmetom nášho záujmu, aký je jeho vzťah k „starému“. A zdá sa to práve na mieste, aby tak urobil po

Úvodná kapitola „reči na vrchu“ v Matúšovom evanjeliu sa dá rozdeliť na štyri časti: prostredie (v. 1-2), blahoslavenstvá (3-12), identita Ježišových učeníkov (13-16) a učenie o Zákone (17-20). Záujmom evanjeliovej lekcie dnešnej nedele je tretia časť. Ježišove slová nadväzujú na priamo predchádzajúce blahoslavenstvá, v ktorých predstavil akýsi životný program pre svojich poslucháčov. Nároky (požiadavky) na svojich učeníkov nimi