K peším pútiam na posvätné miesta patria aj špecifické spevy. Je tomu tak dnes a osobitne bolo aj v starovekom Izraeli. Tento žáner v Písme reprezentujú pútnické žalmy. Tak napríklad, keď veriaci židia vstupovali pred Paschou na územie mesta Jeruzalem a približovali sa k chrámu, vítali ich spevom Žalmu 118. Časť jeho 26. verša – „Požehnaný, ktorý prichádza v mene

Môže sa nám zdať zvláštne, že v túto nedeľu čítame stať z Jánovho evanjelia, keď v roku C sme zvyknutí na Evanjelium podľa Lukáša. Ak sa pozrieme na tento text bližšie, zistíme, že to nakoniec až také zvláštne nie je. Táto stať má totiž svoj vlastný, zaujímavý príbeh. Grécke texty evanjelií spred 5. storočia tento

Liturgia nám v treťom cykle čítaní (rok C), ktoré sa v nedele zameriava hlavne na Lukášovo evanjelium, vyberá na štvrtú pôstnu nedeľu skutočný skvost. Všeobecne je text známy ako podobenstvo o márnotratnom synovi. V kontexte však ide o časť 15. kapitoly tretieho evanjelia, ktoré pozostáva hlavne z troch podobenstiev, ktoré sú tematicky spojené. A tak môžeme hovoriť o podobenstvách o stratenej ovci (15,4-7), stratenej

Ježiš, v pasážach predchádzajúcich tej dnešnej, hovoril o čítaní znamení čias (12,54-56). Svojich poslucháčov povzbudzoval k tomu, aby tak ako vedia prečítať znamenia prírody a vedia predpovedať, čo príde, vedeli interpretovať aj znamenia, ktoré sa v ich čase dejú. Zároveň, hneď potom sa čudoval, že nevedia sami posúdiť, čo je správne (12,57). V oboch prípadoch adresoval svoje slová priamo svojim poslucháčom,

Evanjelium druhej pôstnej nedele sa vždy zameriava na udalosť Ježišovho premenenia. Zachytávajú ju traja synoptici. V tohtoročnom cykle čítaní máme pred sebou Lukášovu verziu. Pozrime sa teda, na jej špecifiká, ktoré môžu čitateľovi pomôcť lepšie prežívať práve prebiehajúce obdobie. Celý text zamyslenia nájdete tu Z evanjelia podľa Lukáša (9, 28b-36) Ježiš vzal so sebou Petra,

U Lukáša je prepojenie s udalosťou krstu zvlášť viditeľné. Pri krste v Jordáne na Ježiša zostúpi Duch Svätý a pokúšanie na púšti sa začína slovami: „Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého“ (Lk 4,1). Pri krste zaznel z neba hlas: „Ty si môj milovaný Syn...“ (Lk 3,22) a pri pokúšaní sa dva z troch prípadov týkajú práve Ježišovho synovstva:

Keďže je druhé čítanie na Kvetnú nedeľu vždy rovnaké a už sme naň zamyslenia písali, nižšie ponúkame odkazy na naše dva texty z minulých rokov. Zamyslenie od Matúša Imricha Zamyslenie od Lukáša Durkaja Z listu Filipanom (2, 6-11): Ježiš Kristus, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,

Keď Pavlov slovník vyráža dych V druhom čítaní na Piatu pôstnu nedeľu z Listu Filipanom (3,8-14) Pavol prekvapuje výberom slov. A nielen tým. Dnes máme pred sebou jeden z veľmi známych Pavlových textov. Z týchto slov vystupuje predovšetkým to, akú veľkú hodnotu malo pre Pavla poznanie Krista. Na vyjadrenie tejto skutočnosti Pavol používa silné slová, miestami až zarážajúce. Ich

Evanjelium tohtoročnej 4. pôstnej nedele, v latinskej cirkvi známej ako „laetare“ (raduj sa), nám ponúka svetoznáme podobenstvo o márnotratnom synovi. Jedným zo spôsobov ako by sa dalo jeho posolstvo zhrnúť by bolo aj: zmierenie sa s Bohom a so svojim bratom. K tomu sa ako epistolárny liturgický doplnok ponúkajú záverečné verše z 5. kapitoly Druhého listu Korinťanom. Celý text