Apoštol Pavol isto nepatril, k tým, ktorí evanjelium nadšene a horlivo ohlasovali bez toho aby si pritom všímali skutočnosť. Už vo svojej dobe vnímal napätie medzi očakávaným prísľubom a naoko biednou realitou. Vyjadruje to aj vo svojom liste poslanom pred svojim príchodom do Ríma. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Rimanom (8, 26-27): Bratia, Duch prichádza
Spomienka na „Solúnskych bratov“ sv. Cyrila-Konštantína a Metoda sa v našej krajine viaže na termín 5. júl. Tento deň sa slávi tak zo strany štátu, ako aj Katolíckej Cirkvi. Rímskokatolícka liturgia nám z tejto príležitosti ako druhé čítanie ponúka začiatok 4. kapitoly Listu Efezanom. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Efezanom (4, 1-7. 11-13) Bratia,
Veľká časť kresťanov najbližšiu nedeľu slávi jednu z najpodstatnejších právd svojej vierouky. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Rímskokatolícke čítanie epištoly nám v tento deň tohto roku ponúka úplný záver Druhého listu Korinťanom. Odborne sa táto časť listu nazýva ako postskrip. V našom prípade obsahuje Pavlov pozdrav a požehnanie čitateľom. Výnimočnosť textu spočíva v jeho poslednom verši. Formula požehnania obsahuje jedno z nemnohých
Long time Našu veľkonočnú liturgickú lektúru Prvého listu Petrovho završujeme úryvkom zo 4. kapitoly. Slová, ktoré tu čítame naznačujú, že text bol napísaný v čase, kedy sa zo strany spoločnosti objavili prvé formy perzekúcie. Takto môžeme tento spis datovať do neskoršieho novozákonného obdobia. Začaté prenasledovania sa, ako vieme z dejín, stali charakteristickou črtou kresťanského
Témou minulej nedele bol Ježiš ako pastier. Preto aj liturgia v čítaní Prvého listu apoštola Petra urobila skok až do druhej polovice druhej kapitoly. Teraz robí krok vzad a vracia sa o pol kapitoly nazad. Celý text zamyslenia nájdete tu Z Prvého listu apoštola Petra (2, 4-9) Milovaní, prichádzajte k Pánovi, k živému kameňu, ktorý ľudia
Už od minulého týždňa počas nedieľ veľkonočného obdobia čítame Prvý list Petrov. Mnohí tento spis považujú za akúsi rannocirkevnú pokrstnú katechézu. Išlo o prax, ktorá sa neskôr rozvinula hlavne v staroveku, kedy sa význam iniciačných sviatostí vysvetľoval až po tom, čo ich krstenci na Veľkú noc prijali. Odborne sa to nazýva mystagógia – vovedenie do tajomstiev. Z toho
Čítanie epištoly na Veľkonočnú nedeľu nám každý rok ponúka dve možnosti. Jednou z nich sú prvé štyri verše z tretej kapitoly listu Kolosanom. V rámci konkrétneho biblického spisu sa týmito veršami začína nabádavá (exhortatívna) časť listu. Zjednodušene sa v tomto prípade dá povedať, že to čo ponúkol autor najprv vo svojej náuke, chce teraz zdôrazniť z pohľadu praxe. A vskutku sa
Po dvoch týždňoch sa druhé čítanie nedeľnej liturgie opäť vracia k listu Rimanom. Krátky úsek je zase vybratý z náukovej časti listu. Pavol v nej veriacim v Ríme predstavuje svoju teológiu štýlom porovnávania. Do protikladu stavia Zákon a vieru, hriech a milosť, odsúdenie a ospravedlnenie. Ôsma kapitola v tomto rytme postupne prechádza do otázok praktického života. Veriaci by podľa Pavla prijatím ospravedlnenia cez
Väčšina z nás bude tieto nedele ochudobnená o „živé“ bohoslužby. Jedna z málo vecí, ktoré si z nich ale môžeme zobrať aj do súkromia, je Božie slovo. Preto nech nám aj ono ostáva posilou pri našom odlúčení od spoločenstva a eucharistie. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Rimanom (5, 1-2. 5-8) Bratia, ospravedlnení z viery, žijeme v