Pri čítaní tohto textu by sme mali vždy spozornieť, ba priam by nás mala napĺňať až bázeň. Zaznieva tu totiž jedno z najstarších vyznaní kresťanskej viery vôbec. Počúvame ho vo veršoch 3-7. Pavol tu Korinťanom pripomína, že im odovzdal to, čo sám prijal. To je veľmi dôležité tvrdenie. Pavol sa tak sám zaradzuje ako
Ak ste sa už v živote zúčastnili niekoľkých katolíckych sobášov, je veľmi pravdepodobné, že ste si na niektorých z nich vypočuli Pavlov „hymnus na lásku“ z 13. kapitoly 1. listu Korinťanom. Tieto najčastejšie okolnosti jeho výskytu pritom spôsobujú, že ho mnohí automaticky pokladajú iba za pekný kus ľúbostnej poézie, ktorá pasuje do romantickej atmosféry chvíle uzatvárania manželstva.
Začiatok liturgického obdobia „cez rok“ opäť začíname Prvým listom Korinťanom. Kvôli svojej dĺžke a mimoriadnej pestrosti praktických tém sa ho editori liturgických čítaní rozhodli rozdeliť na tri časti. Jeho slová sa tak stali pravidelnou súčasťou bohoslužby prvých nedieľ po vianočných sviatkoch. V tohtoročnom cykle sa konkrétne ponoríme do výberov z jeho poslednej tretiny, teda kapitol 12-16.
V našom pravidelnom nedeľnom čítaní Lukášovho evanjelia urobíme tento týždeň veľký skok. V zmysle textu a príbehovo v čase i mieste. Naposledy sme Ježiša sledovali v 19. kapitole keď bol na ceste do Jeruzalema a prechádzal Jerichom. Dnes sa zameriavame na úryvok z 20. kapitoly. Je týždeň pred veľkou nocou a Ježiš sa nachádza v priestoroch Jeruzalemského chrámu. A tu, podľa synoptickej tradície, za ním
Od minulotýždňového úryvku v osemnástej kapitole Lukášovho evanjelia sme sa preniesli o niekoľko statí ďalej na začiatok kapitoly devätnástej (Lk 19,1-10). Znovu sme s Ježišom v pohybe smerom k Jeruzalemu a nachádzame sa v Jerichu. Jericho leží v blízkosti rieky Jordán a Mŕtveho mora, a teda niekoľko sto metrov pod úrovňou hladiny mora. Od Jericha smerom k Jeruzalemu sa už len prudko
Čítanie dnešnej nedele, ktoré je vzaté z konca 9. kapitoly Lukášovho evanjelia, je možné rozdeliť na dve časti. Prvú tvoria verše 51-56 a predstavuje odmietnutie Ježiša Samaritánmi, reakciu učeníkov a Ježišov postoj k odmietnutiu aj k reakcii učeníkov. Druhú časť tvoria zvyšné verše 57-62 a hovoria o charaktere nasledovania Ježiša. My sa dnes pozrieme bližšie len na prvú časť. Verš 51 predstavuje
Po pôstnom a veľkonočnom období sa opäť vraciame k lektúre úryvkov z Lukášovho evanjelia. Na biblický spis sa napájame v jeho zlomovej 9. kapitole. Celý text zamyslenia nájdete tu Z evanjelia podľa Lukáša (9, 18-24) Keď sa raz Ježiš osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: „Za koho ma pokladajú zástupy?“ Oni mu odpovedali:
V nedeľnom čítaní pokračujeme v priamom pokračovaní udalosti Ježišovho kázania v Nazarete. Vrcholom celého rozprávania je verš 21. Tu Ježiš šokujúco komentuje čítanie z Izaiáša slovami: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ A práve tento verš sa prekrýva s lekciou s minulého týždňa. Zatiaľ čo prvá polovica vyznieva ako Ježišovo suverénne sebazjavenie rodákom, druhá odkrýva skutočnosť odmietnutia. Celý
Úryvok dnešnej nedele sa skladá z dvoch od seba vzdialených častí nie len z hľadiska umiestnenia v kapitolách ale aj z hľadiska obsahu. Prvú časť tvoria verše Lukášovho prológu, v ktorom autor predstavuje aký je zámer jeho diela. Takýmto úvodom Lukáš zaradzuje svoj spis medzi historiografické diela svojej doby. Nejde tu však o historiografiu v modernom slova zmysle, teda
Čítanie dnešnej nedele, ktoré je vzaté z konca 9. kapitoly Lukášovho evanjelia, je možné rozdeliť na dve časti. Prvú tvoria verše 51-56 a predstavuje odmietnutie Ježiša Samaritánmi, reakciu učeníkov a Ježišov postoj k odmietnutiu aj k reakcii učeníkov. Druhú časť tvoria zvyšné verše 57-62 a hovoria o charaktere nasledovania Ježiša. My sa dnes pozrieme bližšie len na prvú časť. Verš 51