Na tajomstvo Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania nás takmer bezprostredne pred Veľkou nocou pripravuje udalosť vzkriesenia Lazára z 11. kapitoly štvrtého evanjelia. Rozprávanie má z Ježišovho pohľadu veľmi osobný a citlivý ráz. V ňom totiž smrť zasiahla rodinu súrodencov Lazára, Márie a Marty, pre ktorých bol Ježiš zjavne blízky rodinný priateľ. Vidno to najme vo chvíľach, keď prejavuje emócie smútku nad

Téma svetla/tmy, dňa/noci, slepoty/„videnia“ prepletá celú stať o uzdravení slepého od narodenia v 9. kapitole Jánovho evanjelia. Východiskom posolstva evanjelia je vrodená fyzická slepota jedného človeka. Ježišovi učeníci (v. 2) aj farizeji (v. 34) ju interpretujú ako Boží trest za hriechy, či už hriechy toho človeka alebo jeho rodičov. Ježiš odmieta takýto pohľad na pôvod jeho

Najvzácnejšou prírodnou surovinou v púštnej oblasti je voda. Vedieť nájsť zdroj vody alebo poznať polohu nejakej studne s prameňom tam patrí k veciam, ktoré často rozhodujú o živote a smrti. Ak by sme sa v biblickom texte zamerali na slovo „studňa“, tak môžeme zistiť, že ide o jedno z typických miest, kde sa odohrávajú dôležité udalosti. Čo sa týka Nového zákona, tak

Ježišovo premenenie na vysokom vrchu nápadne pripomína udalosť Božieho zjavenia na hore Sinaj. Aj keď je veľmi ťažko porozumieť detailom tohto zjavenia ako sa opisuje v kapitolách 19 a 24 knihy Exodus (napr. koľko kráť Mojžiš vystupuje; kto, kedy a po akú hranicu sa môže priblížiť k vrchu a pod.), paralely k evanjeliovému rozprávaniu nachádzame najmä v 24. kapitole. Ježiš vystupuje s troma

Už tradične sa krátko po začiatku 40-dňového pôstneho obdobia konfrontujeme so štyridsiatimi dňami Ježišovho pôstu a pokúšania na púšti. Túto epizódu zo začiatku Kristovho verejného pôsobenia nám zachytili synoptickí evanjelisti. Matúšova a Lukášova verzia pritom rozširuje Markovo stručné podanie o tri konkrétne diablove pokušenia. Číslo 40 v časovom zmysle patrí v Starom zákone medzi časté vyjadrenie obdobia skúšky