Druhý list Timotejovi spolu s Prvým listom Timotejovi a Listom Títovi sa zvyknú označovať ako Pastorálne listy. Tieto listy majú spoločné nie len to, že sú adresované jednotlivcom, Pavlovým spolupracovníkom, ktorí sú teraz na čele prvých cirkevných obcí, ale zdieľajú aj mnohé témy a štýl. Mnohí zdôrazňujú, že na ich dobré pochopenie je dôležité čítať ich spolu. Ich
Kresťanský svet v tomto čase vstúpil do veľkonočného okruhu. Začína prípravným pôstnym obdobím. Čo sa týka druhého čítania v nedeľnej bohoslužbe rímskokatolíkov, tak nastáva oproti cezročnému obdobiu zaujímavý obrat. Obsahom si mení funkciu s prvým čítaním. To znamená, že kdežto prvé čítanie si žije tak trochu svojím vlastným životom (v pôste sú predstavené hlavné udalosti
Ježišovo pôsobenie v jeho posledných dňoch podľa Matúšovho evanjelia je silne späté s chrámom. V evanjeliu, ktoré otvára liturgiu Kvetnej nedele počujeme, ako zástupy Ježišovi volajú: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom,“ (21,9) čo sú slová Žalmu 118, ktorými sa vítali pútnici prichádzajúci do Jeruzalema, a teda najmä do chrámu, na sviatky. Hneď po vstupe
Na tajomstvo Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania nás takmer bezprostredne pred Veľkou nocou pripravuje udalosť vzkriesenia Lazára z 11. kapitoly štvrtého evanjelia. Rozprávanie má z Ježišovho pohľadu veľmi osobný a citlivý ráz. V ňom totiž smrť zasiahla rodinu súrodencov Lazára, Márie a Marty, pre ktorých bol Ježiš zjavne blízky rodinný priateľ. Vidno to najme vo chvíľach, keď prejavuje emócie smútku nad
Téma svetla/tmy, dňa/noci, slepoty/„videnia“ prepletá celú stať o uzdravení slepého od narodenia v 9. kapitole Jánovho evanjelia. Východiskom posolstva evanjelia je vrodená fyzická slepota jedného človeka. Ježišovi učeníci (v. 2) aj farizeji (v. 34) ju interpretujú ako Boží trest za hriechy, či už hriechy toho človeka alebo jeho rodičov. Ježiš odmieta takýto pohľad na pôvod jeho
Najvzácnejšou prírodnou surovinou v púštnej oblasti je voda. Vedieť nájsť zdroj vody alebo poznať polohu nejakej studne s prameňom tam patrí k veciam, ktoré často rozhodujú o živote a smrti. Ak by sme sa v biblickom texte zamerali na slovo „studňa“, tak môžeme zistiť, že ide o jedno z typických miest, kde sa odohrávajú dôležité udalosti. Čo sa týka Nového zákona, tak
Ježišovo premenenie na vysokom vrchu nápadne pripomína udalosť Božieho zjavenia na hore Sinaj. Aj keď je veľmi ťažko porozumieť detailom tohto zjavenia ako sa opisuje v kapitolách 19 a 24 knihy Exodus (napr. koľko kráť Mojžiš vystupuje; kto, kedy a po akú hranicu sa môže priblížiť k vrchu a pod.), paralely k evanjeliovému rozprávaniu nachádzame najmä v 24. kapitole. Ježiš vystupuje s troma
Už tradične sa krátko po začiatku 40-dňového pôstneho obdobia konfrontujeme so štyridsiatimi dňami Ježišovho pôstu a pokúšania na púšti. Túto epizódu zo začiatku Kristovho verejného pôsobenia nám zachytili synoptickí evanjelisti. Matúšova a Lukášova verzia pritom rozširuje Markovo stručné podanie o tri konkrétne diablove pokušenia. Číslo 40 v časovom zmysle patrí v Starom zákone medzi časté vyjadrenie obdobia skúšky