Ježišova rozlúčková reč pokrýva veľkú časť Jánovho evanjelia (cca. k. 13-17). Autor ju zasadzuje do udalosti „poslednej“ veľkonočnej večere. Ide o zmes Ježišových odporúčaní, vysvetľovaní a modlitieb, ktoré sem tam prerušuje otázka od niektorého z prísediacich učeníkov. Len veľmi ťažko je možné určiť presne jej štruktúru. Čo biblista to návrh delenia. Dôvodom, je že v sebe obsahuje niekoľko základných

Slová dnešnej nedele sú v Jánovom evanjeliu zasadené do kontextu poslednej večere. Ona v tomto Evanjeliu dostáva oveľa väčší priestor ako u synoptikov. V texte Evanjelia podľa Jána ako ho poznáme dnes – kapitoly 15–17 boli veľmi pravdepodobne pridané do prvotného textu Evanjelia o čosi neskôr – zaberá až 5 kapitol (13–17). Je zostavená do dvoch častí: v úvode stojí

Štvrtá veľkonočná nedeľa má v latinskej liturgii tému Ježiša ako „Dobrého pastiera“. Evanjeliový úryvok nás tohto roku dostáva do opisu toho, ako sa Ježiš zúčastnil v Jeruzaleme na sviatku výročia posvätenia chrámu (Jn 10,22-39).  Hneď v úvode je v Šalamúnovom stĺporadí konfrontovaný židovskými predstaviteľmi, ktorí sa pýtajú na jeho mesianitu (v.22-24). Ježiš reaguje tak, že pripomína obraz (podobenstvo) o pastierovi.

Tri postavy nám jasne vystupujú do popredia v úryvku evanjelia Tretej veľkonočnej nedele zo záverečnej kapitoly Jánovho evanjelia: Ježiš, Peter a milovaný učeník. V centre pozornosti sú vzájomné vzťahy týchto postáv, a kapitola sa vyjadruje, mohli by sme povedať, k prerozdeleniu rolí najmä tých dvoch učeníkov. Kým v predchádzajúcich kapitolách to bol milovaný učeník, ktorý bol v centre pozornosti ako ten,

V dnešnom krátkom úryvku, ktorý je zasadený do kontextu poslednej večere Ježiša s jeho učeníkmi sa spájajú tri témy. Prvou je „sláva“. V dvoch veršoch sa sloveso „osláviť“ používa až päť krát. Tento úryvok sa nachádza v rámci Jánovho evanjelia v tzv. „Knihe slávy“ (kapitoly 13-20). To však neznamená, že by sa téma slávy v predošlých častiach evanjelia vôbec nevyskytovala.