Pri pozornom čítaní Prvého Jánovho listu si všimneme jednu zvláštnosť. V prvých troch kapitolách sa slovo Boh používa len veľmi zriedkavo, napriek tomu, že sa o ňom hovorí veľa. Tieto kapitoly namiesto slova Boh používajú výraz Otec. Naproti tomu kapitoly 4 a 5 už slovo Boh používajú vo veľkom množstve a slovo Otec na označenie
Spomienka na „Solúnskych bratov“ sv. Cyrila-Konštantína a Metoda sa v našej krajine viaže na termín 5. júl. Tento deň sa slávi tak zo strany štátu, ako aj Katolíckej Cirkvi. Rímskokatolícka liturgia nám z tejto príležitosti ako druhé čítanie ponúka začiatok 4. kapitoly Listu Efezanom. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Efezanom (4, 1-7. 11-13) Bratia,
Veľká časť kresťanov najbližšiu nedeľu slávi jednu z najpodstatnejších právd svojej vierouky. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Rímskokatolícke čítanie epištoly nám v tento deň tohto roku ponúka úplný záver Druhého listu Korinťanom. Odborne sa táto časť listu nazýva ako postskrip. V našom prípade obsahuje Pavlov pozdrav a požehnanie čitateľom. Výnimočnosť textu spočíva v jeho poslednom verši. Formula požehnania obsahuje jedno z nemnohých
Čítanie Pavlovho listu tento týždeň prerušíme. Tohtoročnú prvú februárovú nedeľu totiž väčšina kresťanských tradícii slávi ako sviatok Obetovania/Predstavenia/Stretnutia Pána v jeruzalemskom chráme. Odkazuje na udalosť zaznamenanú v Lukášovom evanjeliu (2, 22-40). Latinská liturgia pri tom ako epištolu číta z Listu Hebrejom. Ide o spis, ktorý je pravdepodobne v skutočnosti starokresťanská homília s hojnou citáciou zo Starého Zákona. Celý
Úryvok, ktorý počúvame v liturgii na Slávnosť Krstu Krista Pána je nesmierne dôležitý. Počúvame časť z Petrovej reči, ktorú môžeme nazvať kerygmou, teda základným ohlásením viery v Ježiša Krista. Text je významný pre dnešnú slávnosť preto, lebo vidíme, ako sa pri prvom ohlasovaní viery v Ježiša začínalo hlavne od udalosti jeho krstu: „Vy viete, čo sa počnúc od Galiley
Katolícka cirkev na Slovensku slávi 15. septembra slávnosť Sedembolestnej Panny Mária, Patrónky Slovenska. Tento sviatok sa viaže na predchádzajúci deň, v ktorý mnohé kresťanské tradície liturgicky zvýrazňujú tajomstvo kríža. Tohto roku národná slávnosť pripadá na nedeľu. Jej liturgia ponúka pri čítaní z evanjelia na výber dve možnosti. Buď scénu pri kríži (Jn 19, 25-27), alebo Simeonovo proroctvo
Rímskokatolícka liturgia nám na Nedeľu Najsvätejšej Trojice ponúka na zamyslenie poslednú stať o Duchu v Ježišovej rozlúčkovej reči z Jánovho evanjelia. V slovách z 12. verša: „...teraz by ste to nezniesli“ sa používa grécke sloveso βαστάζω (bastádzo) „zdvíhať“, „niesť“, „zniesť“. Takéto použitie je pre gréčtinu veľmi neobvyklé. Pravdepodobne tu teda ide o použitie zo semitského prostredia. Základný význam výrazu sa
Scéna piatich anjelov – štyria na štyroch uhloch zeme, a jeden označuje Božích služobníkov pečaťou – je súčasťou rozlomenia šiestej zo siedmych pečatí knihy, alebo lepšie povedané zvitku, ktorý bol popísaný znútra i zvonka (5,1). Len Baránok bol hodný vziať tento zvitok z ruky Sediaceho na tróne a otvoriť jeho sedem pečatí (5,9). ... Celý text zamyslenia nájdete
Rozprávanie o narodení Jána Krstiteľa je súčasťou dvoch diptychov zo začiatku Lukášovho evanjelia. Autor týmto spôsobom najprv predstavuje zvestovanie a potom narodenie. Najprv predchodcu Jána a potom Ježiša. Postup bol zvolený úmyselne. Lukáš takto ukázal, čo majú tieto dve osoby spoločné, ale aj to, v čom sa zásadne líšia. Celý text zamyslenia nájdete tu Z Evanjelia
Všetci štyria evanjelisti sa zmieňujú o existencii nápisu na kríži pri opise Ježišovho ukrižovania. Tento evanjeliový detail odráža rozšírenú, aj keď nie nevyhnutne a dôsledne zachovávanú rímsku prax zverejňovania viny odsúdených zločincov. Použitie nápisu pri ukrižovaní bolo spôsobom ako informovať verejnosť o vine popraveného zločinca, čo mohlo spĺňať aj zastrašujúcu funkciu. Nápis bol typicky vyhotovený