Slová dnešnej nedele sú v Jánovom evanjeliu zasadené do kontextu poslednej večere. Ona v tomto Evanjeliu dostáva oveľa väčší priestor ako u synoptikov. V texte Evanjelia podľa Jána ako ho poznáme dnes – kapitoly 15–17 boli veľmi pravdepodobne pridané do prvotného textu Evanjelia o čosi neskôr – zaberá až 5 kapitol (13–17). Je zostavená do dvoch častí: v úvode stojí
Štvrtá veľkonočná nedeľa má v latinskej liturgii tému Ježiša ako „Dobrého pastiera“. Evanjeliový úryvok nás tohto roku dostáva do opisu toho, ako sa Ježiš zúčastnil v Jeruzaleme na sviatku výročia posvätenia chrámu (Jn 10,22-39). Hneď v úvode je v Šalamúnovom stĺporadí konfrontovaný židovskými predstaviteľmi, ktorí sa pýtajú na jeho mesianitu (v.22-24). Ježiš reaguje tak, že pripomína obraz (podobenstvo) o pastierovi.
Tri postavy nám jasne vystupujú do popredia v úryvku evanjelia Tretej veľkonočnej nedele zo záverečnej kapitoly Jánovho evanjelia: Ježiš, Peter a milovaný učeník. V centre pozornosti sú vzájomné vzťahy týchto postáv, a kapitola sa vyjadruje, mohli by sme povedať, k prerozdeleniu rolí najmä tých dvoch učeníkov. Kým v predchádzajúcich kapitolách to bol milovaný učeník, ktorý bol v centre pozornosti ako ten,
K nedeli, ktorá nasleduje po veľkej noci, v katolíckej liturgii patrí vždy Jánova pasáž o neveriacom Tomášovi. Ide vlastne o diptych zjavenia zmŕtvychvstalého apoštolom. Hlavný rozdiel je v prítomnosti spomínaného Tomáša. Prvýkrát chýba, po druhýkrát je už prítomný. Liturgické použitie však nespočíva na osobe apoštola, ale na časovom údaji. Celý text zamyslenia nájdete tu Z evanjelia podľa
Keďže sme v roku C, zamyslime sa nad udalosťou Veľkonočného rána na základe Evanjelia podľa Lukáša. Vezmem to trošku zo širšia a zahrniem do uvažovania aj verše, ktoré opisujú Ježišovo pochovanie. Takýmto spôsobom, nasledujúce riadky môžu poslúžiť pri uvažovaní nielen na Veľkonočnú nedeľu, ale aj počas dní, ktoré jej predchádzajú. Ježišove Veľkonočné udalosti sú opradené prekvapujúcimi prvkami. Aby
Biblický text vybraný pre druhé čítanie v liturgii Veľkého piatku (Hebr 4,14-16; 5,7-9) v istom zmysle nadväzuje na včerajší deň. Cirkev vidí v udalosti Poslednej večere takisto ustanovenie novozákonného kňazstva, keď Ježiš prikazuje apoštolom: „Toto robte na moju pamiatku“. Muži ustanovení do kňazskej služby v Cirkvi nemajú svoje kňazstvo, ale majú účasť na kňazstve Ježiša Krista, ktorý je jediný,
K peším pútiam na posvätné miesta patria aj špecifické spevy. Je tomu tak dnes a osobitne bolo aj v starovekom Izraeli. Tento žáner v Písme reprezentujú pútnické žalmy. Tak napríklad, keď veriaci židia vstupovali pred Paschou na územie mesta Jeruzalem a približovali sa k chrámu, vítali ich spevom Žalmu 118. Časť jeho 26. verša – „Požehnaný, ktorý prichádza v mene
Môže sa nám zdať zvláštne, že v túto nedeľu čítame stať z Jánovho evanjelia, keď v roku C sme zvyknutí na Evanjelium podľa Lukáša. Ak sa pozrieme na tento text bližšie, zistíme, že to nakoniec až také zvláštne nie je. Táto stať má totiž svoj vlastný, zaujímavý príbeh. Grécke texty evanjelií spred 5. storočia tento
Liturgia nám v treťom cykle čítaní (rok C), ktoré sa v nedele zameriava hlavne na Lukášovo evanjelium, vyberá na štvrtú pôstnu nedeľu skutočný skvost. Všeobecne je text známy ako podobenstvo o márnotratnom synovi. V kontexte však ide o časť 15. kapitoly tretieho evanjelia, ktoré pozostáva hlavne z troch podobenstiev, ktoré sú tematicky spojené. A tak môžeme hovoriť o podobenstvách o stratenej ovci (15,4-7), stratenej
Ježiš, v pasážach predchádzajúcich tej dnešnej, hovoril o čítaní znamení čias (12,54-56). Svojich poslucháčov povzbudzoval k tomu, aby tak ako vedia prečítať znamenia prírody a vedia predpovedať, čo príde, vedeli interpretovať aj znamenia, ktoré sa v ich čase dejú. Zároveň, hneď potom sa čudoval, že nevedia sami posúdiť, čo je správne (12,57). V oboch prípadoch adresoval svoje slová priamo svojim poslucháčom,