Ježiš je pre učeníkov stále nepochopiteľný. Sú s ním na ceste do Jeruzalema, kde sa priepasť medzi nimi ešte len vyhrotí v kľúčovom momente kríža. Dnešná stať naďalej ilustruje Ježišovu novosť a pretrvávajúcu priepasť medzi jeho myslením a myslením učeníkov. Dobre to znázorňuje použitie slovesa ἐπιτιμάω [epitimao] v priebehu celého Evanjelia... Celý text zamyslenia nájdete tu Z Evanjelia podľa
Sabat. Jeho dodržiavanie a hlbší význam. To je hlavná téma Slova, ktoré si vypočujeme túto nedeľu. Ako meditácia nám k tomu pomáha vybraný Žalm 81. Ten sa bude v rámci bohoslužby cítiť ako doma, pretože bol pôvodne skomponovaný na účely starozákonnej liturgie. Konkrétne sa táto pieseň prednáša na sviatok židovského Nového roka (Roš ha-šana), ktorý zvyčajne v našom
Nasledujúce tri nedele vyberá rímsky obrad pre liturgiu slova tri úryvky z Ježišovej rozlúčkovej reči (Jn k. 13-17). Tým poukazuje na blížiaci sa sviatok Turíc. Dve nedele sa bude čítať väčšia časť 15. kapitoly, ktorá tvorí centrálnu časť reči. Predposledná nedeľa veľkonočného obdobia nám ponúkne úryvok zo záverečnej časti reči, ktorú poznáme ako „Veľkňazská modlitba“
Veľkonočná vigília, okrem série starozákonných čítaní, ponúka aj jedno čítanie z Pavlových listov. Tento úryvok je takmer identický s druhým čítaním na 13. nedeľu v Cezročnom období v roku A. Je to perikopa z Listu Rimanom, z jeho 6. kapitoly. Našu biblickú úvahu nad týmto čítaním si môžete prečítať kliknutím na odkaz nižšie: Z Listu Rimanom
Ježiš túto nedeľu hovorí o súde. A v prvom čítaní sa dozvedáme, že súd a trest už v minulosti na neverný Boží ľud raz doľahol. Tragédiu vyhnanstva nám zároveň dáva pocítiť aj Žalm 137, ktorého slová mnohí prvýkrát určite nevedomky zachytávali prostredníctvom hitu hudobnej skupiny Boney M „Rivers of Babylon“. Skutočne, výstižnejší názov by sa mu asi vymyslieť nedal.
„Toto je môj milovaný Syn.“ Tak sa nám v túto nedeľu prihovára Boh Otec. No o milovaného synovi hovorí aj prvé čítanie, v ktorom si máme možnosť vypočuť jednu z najslávnejších statí Starého Zákona. Abrahám stojí pred dilemou medzi láskou k svojmu jednorodenému a poslušnosťou Bohu. Mnoho prvkov tejto drámy svojsky zachytáva aj liturgická stať zo Žalmu 116. Celý text
Hlavnou témou Božieho slova tejto nedele je pokora. Zvlášť ako polemika k vodcom, ktorý prekračujú hranice a sami sa stavajú do pozície najvyšších sudcov. Ako krásny poetický prídavok sa pritom započúvame do slov krásneho trojveršového Žalmu 131. Celý text zamyslenia nájdete tu. Ž 131, 1. 2. 3 Pane, moje srdce sa nevystatuje,
Pán nám hovorí, že máme dávať cisárovi, čo je cisárovo (Mt 22, 15-21). No Bohu patrí oveľa viac. Patria mu všetci, dokonca aj pohanskí, vladári. Dokazuje to aj druhému Izaiášovi, ktorému perzského panovníka Kýra predstavuje ako svojho pomazaného (Iz 45, 1. 4-6). K prehĺbeniu nad takýmito myšlienkami nám liturgia pripája aj Žalm 96. Celý text
Ústredným motívom bohoslužby slova 27. nedele v roku A je vinica. Istotne inšpirovaný Izaiášom (5,1-7) využíva tento obraz vo svojom podobenstve aj Ježiš (Mt 21,33-43). V obidvoch prípadoch sa tu pracuje s metaforou, ktorá poukazuje na Boží ľud. Kým prorok vinicu personifikuje a obviňuje ju z neplodnosti, Kristus sa zameriava na vinohradníkov. Postoj bližší starozákonnému videniu s rovnakými obrazmi ponúka aj
Pán je dobrý, čo mnohým „zaslúžilým spravodlivým“ veľmi nereže (Mt 20,1-16). Avšak jeho myšlienky nie sú podľa našich myšlienok (porov. Iz 55,8). Preto je z našej strany asi najsprávnejšie túto jeho dobrotu oslavovať. Napríklad aj slovami Žalmu 145. Celý text zamyslenia nájdete tu. Ž 145, 2-3. 8-9. 17-18 (BETH) Budem ťa velebiť každý