V čítaniach 15. nedele v roku A počujeme ako Ježiš (Mt 13, 1-23) a prorok Izaiáš (Iz 55, 10-11) využívajú obrazy z prostredia poľnohospodárstva, aby nimi opísali účinnosť Božieho slova. Veľmi vhodne sú k nim priradené aj agrikultúrne verše Žalmu 65. Druhovo sa Ž 65 zaradzuje medzi chválospevy a vďakyvzdania. Jeho obsahom je vďaka za odpustenie a úrodu. Rozdeliť sa dá
„Kto vás prijíma, mňa prijíma.“ (Mt 10,40) To je jedna z inštrukcií, ktoré v nedeľnom evanjeliu dáva Kristus apoštolom v tzv. „Misijnej reči“. Predobrazom tejto pravdy je rozprávanie o pohostinnosti, ktorú preukázala neplodná sunamská žena voči prorokovi Elizeovi. Ako odmenu jej za to Boží muž vyprosí splodenie syna (2 Kr 4, 8-12a. 14-16a). Na toto preukázané milosrdenstvo nadväzujú
Ako medzispev si na svätých omšiach zvykneme po prvom čítaní vypočuť text z niektorého žalmu. No aj toto pravidlo má výnimky. Biblia totiž okrem Žaltára vo svojich obidvoch častiach obsahuje aj množstvo iných poetických textov. Piesne a básne veľmi obľubovali napríklad proroci a apoštoli. Často ich do úst postáv vkladali aj autori naratívnych textov. S jedným takýmto príkladom
Človek sa často ocitá v nebezpečenstve. Niekedy to vedie až ku kríze viery. V takejto situácii sa nachádzal pravdepodobne aj autor Žalmu 27, ktorý budeme počuť počas predposlednej veľkonočnej nedele. Ide druhovo o individuálny žalospev, v ktorom si ale prednášajúci v kríze dodáva odvahu. Jeho dôvera spočíva v istote Božej ochrany. Pozrime sa bližšie na jednotlivé verše použité v liturgii. Celý
V piatu veľkonočnú nedeľu v cykle A si vypočujeme časti Žalmu 33. Ide o kolektívny chválospev. Z jeho štruktúry zároveň vyplýva, že išlo o spev používaný počas kultických slávení. Jeho základná stavba tak je: výzva pre účastníkov liturgie na spev a na chopenie sa hudobných nástrojov (vv. 1-3); menovanie dôvodov za čo možno Pána chváliť (vv. 4-19); záverečné vyznanie a prosba (vv.
Starozákonné texty to v rámci kresťanstva nikdy nemali ľahké. Niektoré z ich častí sú mysleniu po Kristovi zdanlivo tak odcudzené, že im je len ťažko rozumieť. Ba priam sú v bežnej praxi považované za nepoužiteľné a teda aj za zbytočné. Niet sa preto čo čudovať, že sa v dejinách po prelome letopočtov pravidelne stretávame s rôznymi podobami snáh odstrániť
Veľkonočné sviatky každý rok sprevádza Žalm 118. Už od počiatku bol v kresťanskej kerygme považovaný za starozákonný podklad pre obhajobu Kristovho vyvolenia (porov. Sk 4,11). Jeho slávny obraz zavrhnutého uholného kameňa na seba aplikoval už samotný Ježiš (porov. Mt 21,42; Mk 12,10; Lk 20,17). V samotnú nedeľu zmŕtvychvstania budeme počuť kúsky z jeho úvodu, strednej časti ako
Voda je oddávna ľudstvom považovaná za zdroj a symbol života. V kresťanstve od počiatku tvorí cez krst vstupnú bránu do spoločenstva Cirkvi. Pre túto súvislosť je prítomná aj v bohoslužbe slova tretej pôstnej nedele, čím pre všetkých veriacich navodzuje atmosféru, v ktorej sa katechumeni pripravujú na rozhodujúci moment prijatia kresťanstva počas nadchádzajúcej Veľkej noci. Osobitne to sprítomňuje epizóda
Začali sme prežívať Veľký Pôst. Témou jeho prvej nedele je v čítaniach tradične pokušenie (Mt 4, 1-11). K tomu sa tohto roku pridáva aj motív hriechu (Gn 2, 7-9; 3, 1-7a) a omilostenia (Rim 5, 12-19). Ako medzispev nám zaznievajú verše z najznámejšej kajúcej modlitby Starého Zákona. Slová zdrveného penitenta Dávida v Žalme 51. Celý text zamyslenia nájdete
Ak by sme sa spýtali na textovo najrozsiahlejšiu knihu Biblie, tak by sme ľahko prišli k Žaltáru. V podstate ide o zbierku 150 náboženských piesní a teda má z iného pohľadu táto kniha 150 kapitol. Štatisticky však pri prvenstvách tohto spisu nekončíme. Kniha žalmov zároveň obsahuje najkratšiu (Žalm 117 s dvoma veršami) ako aj najdlhšiu kapitolu (Žalm 119) „knihy kníh“,