Boha vnímame právom ako pána celého sveta. Kresťanstvo však prichádza s revolučným obrazom, ktorý bol v staroveku pohoršujúci. Boh ako služobník. Nie je však pravda, žeby o tom Starý zákon mlčal. Najvplyvnejší prorocký spis Izraela určite nesie ako meno istého Izaiáša. Už od staroveku existovali opodstatnené pochybnosti o tom, či túto knihu spísala jediná osoba. Prieme dôkazy v texte
Vianoce sú čarovný čas. Patria sem koledy a najkrajšie náboženské piesne. Atmosfér radosti z vtelenia si priam vyžaduje aj poéziu. No popri ľudovej tvorbe sa v hlbšom a vážnejšom tóne k tomu vyjadrujú aj biblickí básnici. Asi najznámejším textom, ktorý má svoje stabilné miesto vo vianočnej liturgii a ktorý zároveň robí vrásky tak kazateľom ako aj poslucháčom je prológ
Úcta k svojim rodičom patrí k základným pilierom biblickej náuky. Nie nadarmo je vyjadrené v jednom z desiatich Božích prikázaní. Túto náuku rozvíjal aj Ježiš (porov. Mt 15,4-6). Veľmi realisticky nám o tom v nedeľu Sv. rodiny hovorí aj iný Ježiš. Sirachov syn. Autor spisu známy pod názvom Kniha Sirachovho syna, alebo po staršom Ekleziastikus, pôsobil začiatkom 2. storočia pred
Niekedy sa stáva, že človeku, ktorý sa už nachádza v ťažkostiach, Boh akoby ako odpoveď pridelil ešte ďalšie starosti. Príkladom je muž z rodu kráľa Dávida, ktorý riešil existenčné otázky. Ich vyriešenie malo zásadne ovplyvniť nielen jeho vlastný život, ale aj život ľudí v jeho okolí. Preto mu Boží posol predkladá ponuku. Riešením má
Pánova pomsta evokuje niečo veľmi tragické. A tak to aj v 34. kapitole Izaiáša je. Avšak len pre nepriateľov Jeruzalema. Hneď v ďalšej kapitole jeho pomsta prináša pre vyvolený ľud požehnanie. A tak odplata zo strany Boha skôr vyjadruje nastolenie poriadku a obnovu pre utláčaných. Proroctvo začína obrazom púšte. Miesta ktoré je symbolom beznádeje. V takomto stave sa totiž má
Ježišovo evanjelium neprestáva prekvapovať. Ako sa zdá z dnešnej pasáže, prekvapilo aj Jána Krstiteľa. Ten napriek tomu, že počuje o Ježišových skutkoch a napriek tomu, že už na začiatku Ježišovej činnosti mal jasno, že Kristus je mocnejší ako on, teraz má pochybnosti: Ježiš nenapĺňa jeho očakávania. V stati z minulého týždňa, Ján pri svojom
Izaiáš, cítim sa ako práve vyrúbaný les. Niet budúcnosti, niet nádeje. A ty to predpovedáš. Čo mám očakávať? Že aj z pňa ešte niečo vzíde? Po proroctve o budúcom potomkovi hovoríš o niečom nepredstaviteľnom. Z pňa, ktorý Asýrčania zoťali, vraj vyjde výhonok. Taký, čo pochádza z rodu nášho vyvoleného kráľa. Avšak už nebude zmietaný
Typickým štýlom starozákonných prorokov je striedanie varovaní pred súdom s prísľubmi budúcej slávy a obnovy. Kým prvé upozorňovali na zničenie, druhé dávali poslucháčom nádej, ktorá je hlavnou témou adventného obdobia, v ktorom očakávame príchod záchrancu. A kto iný by mal byť vhodnejším prorokom na túto úlohu ako Izaiáš, vynikajúci básnik Starého zákona. Čítanie dnešnej
V Jeruzaleme sa nachádza miesto, ktoré, hoci nepatrí medzi tie najobľúbenejšie medzi pútnikmi, predsa má veľmi starú tradíciu. Cisár Konštantín na popud svojej matky Heleny dal vo Sv. zemi postaviť prvé tri kostoly nad troma dôležitými jaskyňami, ktoré sa spájali s Ježišovým životom: nad jaskyňou narodenia v Betleheme, nad „jaskyňou“ Božieho hrobu neďaleko Kalvárie
Biblický text vybraný pre druhé čítanie v liturgii Veľkého piatku (Hebr 4,14-16; 5,7-9) v istom zmysle nadväzuje na včerajší deň. Cirkev vidí v udalosti Poslednej večere takisto ustanovenie novozákonného kňazstva, keď Ježiš prikazuje apoštolom: „Toto robte na moju pamiatku“. Muži ustanovení do kňazskej služby v Cirkvi nemajú svoje kňazstvo, ale majú účasť na kňazstve Ježiša Krista, ktorý je jediný,