Čítanie dnešnej nedele, ktoré je vzaté z konca 9. kapitoly Lukášovho evanjelia, je možné rozdeliť na dve časti. Prvú tvoria verše 51-56 a predstavuje odmietnutie Ježiša Samaritánmi, reakciu učeníkov a Ježišov postoj k odmietnutiu aj k reakcii učeníkov. Druhú časť tvoria zvyšné verše 57-62 a hovoria o charaktere nasledovania Ježiša. My sa dnes pozrieme bližšie len na prvú časť. Verš 51 predstavuje
Po pôstnom a veľkonočnom období sa opäť vraciame k lektúre úryvkov z Lukášovho evanjelia. Na biblický spis sa napájame v jeho zlomovej 9. kapitole. Celý text zamyslenia nájdete tu Z evanjelia podľa Lukáša (9, 18-24) Keď sa raz Ježiš osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: „Za koho ma pokladajú zástupy?“ Oni mu odpovedali:
V nedeľnom čítaní pokračujeme v priamom pokračovaní udalosti Ježišovho kázania v Nazarete. Vrcholom celého rozprávania je verš 21. Tu Ježiš šokujúco komentuje čítanie z Izaiáša slovami: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ A práve tento verš sa prekrýva s lekciou s minulého týždňa. Zatiaľ čo prvá polovica vyznieva ako Ježišovo suverénne sebazjavenie rodákom, druhá odkrýva skutočnosť odmietnutia. Celý
Úryvok dnešnej nedele sa skladá z dvoch od seba vzdialených častí nie len z hľadiska umiestnenia v kapitolách ale aj z hľadiska obsahu. Prvú časť tvoria verše Lukášovho prológu, v ktorom autor predstavuje aký je zámer jeho diela. Takýmto úvodom Lukáš zaradzuje svoj spis medzi historiografické diela svojej doby. Nejde tu však o historiografiu v modernom slova zmysle, teda
K okruhu Vianoc patrí starobylý sviatok Pánovej Epifánie – Zjavenia. Slávi sa ním moment verejného predstavenia Ježiša ako Bohočloveka svetu. Východná a západná tradícia sa pritom zameriavajú na dve rozličné udalosti. Východná ukazuje na Ježišov krst v Jordáne. Západná, na ktorú sa zameriam, predstavuje návštevu mudrcov zachytenú v Mt 2, 1-12. V rozbore tohto textu som si ako
Pavlove listy sú známe aj tým, že obsahujú poetické časti známe ako chválospevy či hymny. Podľa odborníkov väčšinu z nich neskomponoval, ale prebral ich z liturgickej praxe ranného kresťanstva. Touto formou sa zvyčajne opisuje niečo, čo uniká suchej analytickej schopnosti rozumu. Hymny bývajú preplnené emóciami, ktoré sa naplno iste prejavovali pri ich spoločnom prednese počas bohoslužby. A tak,
List Galaťanom je určený pre viacero komunít v regióne Galácia, v ktorom sa nachádza aj dnešné hlavné mesto Turecka, Ankara. Je to jeden z najvášnivejších Pavlových listov, v ktorého úvode dokonca preskakuje zvyčajné vďakyvzdávanie a vrhá sa priamo do jadra problému, ktorý chce rozoberať. Istí evanjelizátori zo židovstva ohlasovali v tamojších cirkvách, že s prijatím evanjelia o Ježišovi je nevyhnutné podrobiť sa tiež
Epizóda s dvanásťročným Ježišom v chráme je premosťovacím textom medzi príbehmi, ktoré hovorili o Ježišovom počatí, narodení a predstavení v chráme a jeho verejným účinkovaním. Táto epizóda zároveň dotvára mozaiku zvestovaní Márii. Kým doteraz to boli rôzne iné postavy, ktoré Márii hovorili o Ježišovi, tentokrát je to už Ježiš sám, ktorý hovorí svojej matke o svojej identite. Zároveň tu ide o istý prológ
Vianočná liturgia slávnosti Narodenia Pána v latinskom obrade pozostáva zo štyroch svätých omší. V predvečer je to vigílna omša a v samotný deň tri ďalšie. Omša v noci (tkzv. polnočná), na úsvite (tkzv. pastierska) a cez deň. Ponúkajú sa nám tak štyri sady čítaní pre bohoslužbu slova. V prvých troch sa číta evanjelium opisujúce udalosti počas Ježišovho narodenia. V omši cez deň
Liturgia štvrtej adventnej nedele nás už upriamuje na bezprostrednú prípravu na udalosť Ježišovho narodenia. To odráža aj jej bohoslužba slova, v ktorej každý rok počúvame evanjeliovú epizódu z udalostí pred narodením. Tohtoročne je to Lukášovo rozprávanie o návšteve Márie u Alžbety (Lk 1, 39-45). Celý text zamyslenia nájdete tu Z evanjelia podľa Lukáša (1, 39-45) V tých