Začiatok liturgického obdobia „cez rok“ opäť začíname Prvým listom Korinťanom. Kvôli svojej dĺžke a mimoriadnej pestrosti praktických tém sa ho editori liturgických čítaní rozhodli rozdeliť na tri časti. Jeho slová sa tak stali pravidelnou súčasťou bohoslužby prvých nedieľ po vianočných sviatkoch. V tohtoročnom cykle sa konkrétne ponoríme do výberov z jeho poslednej tretiny, teda kapitol 12-16.
Prežívame dni Zjavenia Pána, do ktorého patrí aj udalosť Ježišovho krstu. V dnešnom úryvku sa viackrát hovorí o zjavení. Na jednej strane, hneď v úvode, sa poukazuje na to, čo sa už zjavilo. Je to Božia milosť, ktorá sa dá rozumieť aj ako priazeň, veľkorysý skutok, dobrodenie. Táto milosť prináša spásu a to nielen niektorým, ale všetkým ľuďom.
Pri pohľade na výber veršov do dnešného druhého čítania zaujme skutočnosť, prečo sa v aj tak už dosť krátkom úryvku vynecháva polovica 3. verša a 4. verš. Tie obsahujú zmienku, že Pavol adresátom o zjavení tajomstva, o ktorom aj tu hovorí, už kedysi krátko napísal, a že sa v tom môžu dozvedieť čosi viac
Nedeľa zasadená bezprostredne pred Vianocami nás vo svojej liturgii posúva priam až hmatateľne blízko k tajomstvu, ktoré budeme sláviť. Cítiť to v textoch celej omše. Pozrime sa teda, ako do tejto atmosféry zapadá tohtoročný výber biblických čítaní. Pozorný účastník bohoslužieb už za ostatné roky vie, že príchod Krista na svet na štvrtú adventnú nedeľu
Dnešné Pavlove slová sú zo záverečnej časti listu a sú súčasťou záverečných napomenutí a povzbudení. Našu pozornosť v túto nedeľu púta predovšetkým výzva k radosti: „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!“ (v. 4), keďže Tretia adventná nedeľa nesie prívlastok radostná, po latinsky „gaudete“, čo je prevzaté práve z dnešného druhého čítania –
Ak by sme si na základe Pavlových listov mali vybrať cirkevné obce, s ktorými mal najlepšie vzťahy, tak medzi prvé dve by určite patrili kresťania zo Solúna a Filíp. Im adresované autentické listy (1 Sol, Flp) v sebe totiž obsahujú množstvo znakov Pavlovej osobitej náklonnosti. Vyplýva to z toho, že práve na týchto pomyselných poliach, kde sám Apoštol zasial
Na Prvú adventnú nedeľu v liturgickom roku C, ktorou v Rímskokatolíckej cirkvi začíname nový liturgický rok, čítame v druhom čítaní úryvok z prvého spisu Nového zákona. Prvý list Solúnčanom je totiž pravdepodobne najstarším novozákonným textom. Ďalšou charakteristikou tohto listu je, že sa prezentuje ako list nie jedného autora, Pavla, ale spolu s ním aj Silvána
Druhé čítanie na Veľkonočnú nedeľu ponúka dve možnosti, ktoré sú rovnaké vo všetkých liturgických rokoch. Prvá možnosť je z Listu Kolosanom (3,1-4). Krátky komentár k tomuto čítaniu si môžete prečítať tu. Tá druhá je z Prvého listu Korinťanom (5,6b-8). Pavol v tomto krátkom úryvku používa metaforický jazyk úzko spojený so slávením židovskej Veľkej noci, teda Paschy. Sviatok Pascha
V našom pravidelnom nedeľnom čítaní Lukášovho evanjelia urobíme tento týždeň veľký skok. V zmysle textu a príbehovo v čase i mieste. Naposledy sme Ježiša sledovali v 19. kapitole keď bol na ceste do Jeruzalema a prechádzal Jerichom. Dnes sa zameriavame na úryvok z 20. kapitoly. Je týždeň pred veľkou nocou a Ježiš sa nachádza v priestoroch Jeruzalemského chrámu. A tu, podľa synoptickej tradície, za ním
Od minulotýždňového úryvku v osemnástej kapitole Lukášovho evanjelia sme sa preniesli o niekoľko statí ďalej na začiatok kapitoly devätnástej (Lk 19,1-10). Znovu sme s Ježišom v pohybe smerom k Jeruzalemu a nachádzame sa v Jerichu. Jericho leží v blízkosti rieky Jordán a Mŕtveho mora, a teda niekoľko sto metrov pod úrovňou hladiny mora. Od Jericha smerom k Jeruzalemu sa už len prudko