Liturgia chce svojím výberom našu pozornosť upriamiť na to, čo podľa Jána znamená konať skutky hodné zmeny zmýšľania (Lk 3,8). Venujme sa teda práve tomuto aspektu. Aký charakter majú teda Jánove výzvy a odporúčania tým, ktorí sa ho pýtajú, čo majú robiť? V prvom rade si treba všimnúť, ako sa dozvedáme z veršov, ktoré predchádzajú tým nedeľným, že
Už tradične sa počas 2. a 3. adventnej nedele stretávame s postavou Jána Krstiteľa. Tohto roku máme pred sebou jeho opis podľa Lukášovho evanjelia. Celý text zamyslenia nájdete tu Z Evanjelia podľa Lukáša (3, 1-6): V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom
Text evanjelia 1. adventnej nedele by sme mohli rozdeliť na dve časti. Jedna hovorí o znameniach príchodu Syna človeka, druhá o jeho náhlom príchode. Môžeme tak v texte vnímať isté napätie. Na jednej strane sa hovorí o znameniach a rôznych udalostiach, ktoré budú predchádzať príchodu Syna človeka. Ježiš hovorí: „Keď sa toto začne diať...“ (v. 28). Teda akoby potvrdzoval, že
Čítanie dnešnej nedele, ktoré je vzaté z konca 9. kapitoly Lukášovho evanjelia, je možné rozdeliť na dve časti. Prvú tvoria verše 51-56 a predstavuje odmietnutie Ježiša Samaritánmi, reakciu učeníkov a Ježišov postoj k odmietnutiu aj k reakcii učeníkov. Druhú časť tvoria zvyšné verše 57-62 a hovoria o charaktere nasledovania Ježiša. My sa dnes pozrieme bližšie len na prvú časť. Verš 51
V dnešnú nedeľu sme už mimo Veľkonočného obdobia, ale nie mimo Ježišovej rozlúčkovej reči pri poslednej večeri v Jánovom evanjeliu, ktorá nás doteraz sprevádzala. Zároveň sa nachádzame v poslednej stati o Duchu, ktorého Ježiš daruje svojim učeníkom. V slovách z 12. verša: „...teraz by ste to nezniesli“ sa používa grécke sloveso βαστάζω (bastádzo) „zdvíhať“, „niesť“, „zniesť“. Takéto použitie je pre
V dnešnom krátkom úryvku, ktorý je zasadený do kontextu poslednej večere Ježiša s jeho učeníkmi sa spájajú tri témy. Prvou je „sláva“. V dvoch veršoch sa sloveso „osláviť“ používa až päť krát. Tento úryvok sa nachádza v rámci Jánovho evanjelia v tzv. „Knihe slávy“ (kapitoly 13-20). To však neznamená, že by sa téma slávy v predošlých častiach evanjelia vôbec nevyskytovala.
Kľúč k interpretácii udalosti Ježišovho slávnostného vstupu do Jeruzalema nám u Lukáša ponúkajú jeho samotný učeníci, keď tradičný pozdrav pre pútnikov prichádzajúcich na sviatky do chrámu zo Ž 118,26 („Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“) obohacujú o titul „kráľ“. Čitateľovi sv. Písma pri tejto stati prichádzajú na myseľ state zo Starého zákona spájané s kráľmi, ale aj verše, ktoré
Pôstne obdobie sa už tradične začína evanjeliom o Ježišovom pokúšaní na púšti. Všetci traja synoptici ho poznajú a dávajú ho na začiatok Ježišovho verejného účinkovania, hneď po tom čo bol pokrstený v Jordáne (Lukáš tu ešte vkladá Ježišov rodokmeň). Jánovo evanjelium takúto epizódu vôbec nepozná. Marek je veľmi stručný. Ten len povie, že Ježiš bol na púšti
Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa