Tak ako pred týždňom aj teraz funguje druhé nedeľné čítanie ako premostenie medzi prvým čítaním zo Starého Zákona a Evanjeliom. Liturgia „ružovej“ 4. pôstnej nedeľa (Laetare) v cykle B si do bohoslužby slova zo starozákonných dejín spásy vybrala udalosť zániku Judského kráľovstva a zničenie Jeruzalema a jeho chrámu Babylončanmi. Podanie opisu pochádza zo záverečných veršov Druhej knihy kroník, kde
Ako sme si už všimli pred týždňom, druhé nedeľné čítanie je cez pôstne nedele nezvyčajne harmonizované s prvou lekciou. Do nej je na každú nedeľu chronologicky vybraná nejaká pasáž zo starozákonných dejín spásy. Druhá pôstna nedeľa v cyklu B nám tak ponúka rozprávanie o Abrahámovej obete svojho syna Izáka (Gn 22, 1-2. 9a. 10-13. 15-18). K nej bol zapasovaný
Pred začiatkom pôstu ešte raz načrieme do Pavlovho Prvého listu Korinťanom. Konkrétne do slov na prelome 10. a 11. kapitoly. Ide tu o súhrn, ktorý reaguje na predchádzajúce verše. Ak by sme si čítali text od začiatku 8. kapitoly, tak pred sebou máme komplikáciu v ktorej sa zdá akoby sa tu nie veľmi šikovne striedali rôzne tematiky. To
Pokračujeme v sledovaní Pavla a jeho myšlienok, ktoré vyjadril vo svojom liste do Korintu. Ako sám naznačuje (porov. 1 Kor 7,1), viacero pasáži v liste boli podnietené otázkami, v ktorých miestni kresťania nemali jasno, a ktoré predtým Pavlovi zaslali v nám už dnes nezachovanom liste. Je teda zrejmé, že niektorí Korinťania sa na svojho Apoštola
Po roku sa opäť vraciame k Prvému listu Korinťanom. Nedeľná katolícka liturgia latinského obradu funguje (až na výnimky) pri čítaniach na princípe trojročného cyklu. Trošku nezvyčajne si však tento list nevyčerpá v jednom roku ale rozdelila ho na všetky cykly. A tak prvé nedele po Vianočnom období počúvame vybrané pasáže z kapitol 1-4 ( cyklus A; minulý rok), potom
Poslednú nedeľu pred Vianocami sa bude čítať úplný záver Pavlovho listu do Ríma. Tematicky odkazuje na jeho úvod, ktorý sa čítal na Štvrtú adventnú nedeľu pred rokom. Náš dnešný úryvok má formu doxológie, čiže oslavnej chváloreči na Boha. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z Listu Rimanom (16, 25-27): Bratia, tomu, ktorý má moc
Epištola tohtoročnej druhej adventnej nedele je vzatá z Druhého Petrovho listu. Väčšina biblistov ho považuje za chronologicky jeden z najmladších, ak nie najmladší spis Nového zákona. Datácia jeho vzniku sa niektorými určuje až do začiatku 2. storočia. Ak by sme to prijali, tak boli jeho prvotnými adresátmi kresťania minimálne už druhej alebo tretej generácie. Nikto z nich sa
Posledná nedeľa pred adventom je v katolíckej tradícii prežívaná ako slávnosť Krista, Kráľa celého sveta. Tohto roku sú liturgické lekcie vybrané tak, aby zvýrazňovali obraz Krista Pantokrátora (z gr. „vševládca“), ktorý príde na konci časov ako sudca. Čo sa týka epištoly, na čítanie sa ponúka úryvok z predposlednej, teda 15. kapitoly Prvého listu Korinťanom.
Po slávnosti Všetkých svätých sa túto nedeľu opäť vraciame k Prvému listu Solúnčanom. Tentoraz sa dostávame už do jeho predposlednej kapitoly a teda do tej časti spisu, kde Pavol podáva ponaučenia ku konkrétnym problémom komunity. Obsahom nášho úryvku je otázka ohľadom smrti a zmŕtvychvstania kresťanov. Táto téma nás teda nielen vracia k dušičkovým dňom, ale
Druhé čítanie tejto nedele priamo nadväzuje na text, ktorý sa čítal pred týždňom. Máme tak pred sebou druhú časť vďakyvzdania, ktoré tvorí prvú časť a kapitolu Prvého listu Solúnčanom. Ako sme si všimli už minule, Pavol vo svojom prvom nám dodnes zachovanom spise hneď na úvod nešetrí chválou na adresátov. Pozornosť pritom neupriamuje iba na vzrast