Končí sa nám prvá časť liturgického cezročného obdobia a s ním sa po trojročnom nedeľnom cykle chýlime aj k záveru čítaní z Prvého listu Korinťanom. Už štvrtý týždeň sa nachádzame v 15. kapitole epištoly, v ktorej sa Pavol sústreďuje na otázku ohľadom zmŕtvychvstania. Tesne pred začiatkom pôstu si z nej vypočujeme jej posledné verše. V nich vrcholí autorova snaha adresátom opísať svoju

Náš najbližší epištolárny liturgický text priamo nadväzuje na to, čo sme počuli minulý týždeň. V ňom sa Pavol po probléme chariziem presunul na ďalšiu otázku, ktorá trápila cirkevnú komunitu v Korinte. Istá časť veriacich mala problém s kresťanským konceptom telesného zmŕtvychvstania. Pre bežný spôsob vtedajšieho hlavne helénskeho zmýšľania išlo o neprijateľný fakt. Hlavné ideologické prúdy, ktoré formovali vtedajšiu

Ak ste sa už v živote zúčastnili niekoľkých katolíckych sobášov, je veľmi pravdepodobné, že ste si na niektorých z nich vypočuli Pavlov „hymnus na lásku“ z 13. kapitoly 1. listu Korinťanom. Tieto najčastejšie okolnosti jeho výskytu pritom spôsobujú, že ho mnohí automaticky pokladajú iba za pekný kus ľúbostnej poézie, ktorá pasuje do romantickej atmosféry chvíle uzatvárania manželstva.

Začiatok liturgického obdobia „cez rok“ opäť začíname Prvým listom Korinťanom. Kvôli svojej dĺžke a mimoriadnej pestrosti praktických tém sa ho editori liturgických čítaní rozhodli rozdeliť na tri časti. Jeho slová sa tak stali pravidelnou súčasťou bohoslužby prvých nedieľ po vianočných sviatkoch. V tohtoročnom cykle sa konkrétne ponoríme do výberov z jeho poslednej tretiny, teda kapitol 12-16.