16. nedeľa v cykle C nám počas liturgie servíruje druhú porciu z Listu Kolosanom. Po minulotýždňovom hymne „o vyvýšenom Mesiášovi“ (1,12-20 + 21-23), ktorý v liste nasleduje hneď po úvode (1,1-11), nadväzujeme hneď na časť, ktorá vzbudzuje mnohé prekvapivé otázky ale aj odpovede. Jej téma by sa dala zhrnúť do nadpisu „O trpiacom apoštolovi“.
Ani sme sa nenazdali a už sme s nedeľným čítaním Listu Galaťanom na konci. Na liturgii si z neho vypočujeme jeho záverečné verše. A to autenticky priamo z Pavlovej ruky. Čo sa tým myslí? Pavol často svoje listy nepísal ale diktoval. Svedčia tom záverečné verše, v ktorých je zdôraznenie, že ich píše vlastnou rukou. Išlo o akýsi druh podpisu, ktorým
S návratom liturgického obdobia „cez rok“ sa pri druhých nedeľných čítaniach opäť zameriame na kontinuálne čítanie vybraných pasáži z niektorých novozákonných listov. Konštelácia súčasného liturgického roka nás v túto 12. nedeľu privádza k listu Galaťanom a to hneď už do jeho 3. kapitoly. Patrí sa preto stručne si tento spis predstaviť. Ide o jeden z autentických Pavlových listov. To znamená,
Čo nám na Turíce o Duchu hovorí Pavol? Tohtoročná liturgia dáva možnosť zahĺbiť sa do teologicky hutného textu z 8. kapitoly listu Rimanom. Jej predchádzajúci kontext nadväzuje na Pavlovu polemiku ohľadom platnosti židovského zákona pre život kresťana. Zjavne tým reaguje na v tej dobe silné názorové prúdy tkzv. „židokresťanov“, ktorí podmieňovali prijatie Krista prijatím viery a praxe vyvoleného
Naša nedeľná lektúra Apokalypsy sa chýli pomaly ku koncu. Už druhý týždeň za sebou sa nachádzame v predposlednej kapitole tejto najtajomnejšej knihy Nového Zákona. V jej závere sa po katastrofických scénach vizionárovi predstavuje ako to bude vyzerať, keď nakoniec definitívne vyhrá dobro. Jedným z hlavných motívovo celej knihy je boj medzi diablom a Baránkom, ktorý predstavuje zmŕtvychvstalého Ježiša
V našej veľkonočnej nedeľnej púti naprieč Apokalypsou sme skákali od prvého zjavenia (1, 9-11a. 12-13. 17-19) ku nebeskej liturgii, ktorej centrom je baránok mŕtvy a predsa živý (5, 11-14). Po tom nastáva otváranie zvitku zapečateného siedmimi pečaťami. My sa v našej liturgii ocitneme v momente medzi otvorením šiestej a siedmej pečate. Kým predchádzajúce lámania pečatí sprevádzali výjavy štyroch jazdcov
Veľkonočné nedele sú v liturgii typické tým, že vo svojej bohoslužbe slova čerpajú až na Žalmy iba z Nového zákona. Namiesto starozákonných úryvkov sa nám v prvom čítaní ponúkajú dejiny rannej Cirkvi zachytené v spise Skutkov apoštolov. Tohtoročný cyklus lekcií má ale svoje špecifikum aj na mieste, kde sme inak zvyknutí vypočuť si niečo z apoštolských listov. Až
Keďže je druhé čítanie na Kvetnú nedeľu vždy rovnaké a už sme naň zamyslenia písali, nižšie ponúkame odkazy na naše dva texty z minulých rokov. Zamyslenie od Matúša Imricha Zamyslenie od Lukáša Durkaja Z listu Filipanom (2, 6-11): Ježiš Kristus, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,
Evanjelium tohtoročnej 4. pôstnej nedele, v latinskej cirkvi známej ako „laetare“ (raduj sa), nám ponúka svetoznáme podobenstvo o márnotratnom synovi. Jedným zo spôsobov ako by sa dalo jeho posolstvo zhrnúť by bolo aj: zmierenie sa s Bohom a so svojim bratom. K tomu sa ako epistolárny liturgický doplnok ponúkajú záverečné verše z 5. kapitoly Druhého listu Korinťanom. Celý text
Druhé čítania sú počas pôstnych nedieľ vyberané tak, aby reflektovali evanjelium. Druhá nedeľa veľkého pôstu je v latinskej tradícii vždy venovaná tajomstvu Ježišovho premenenia na vrchu. To je aj na základe liturgických textov vnímané ako povzbudenie pred nadchádzajúcim pohoršením, ktoré spôsobí Ježišovo utrpenie a kríž. Prihliadnuc práve na toto si v tento rok vypočujeme aj úryvok z listu