Postupné nedeľné lekcie z listu Rimanom, ktoré sú z praktického dôvodu veľmi selektívne, nás priviedli k trom kapitolám (9-11), v ktorých apoštol Pavol rozoberá vzťah kresťanského evanjelia voči svojmu rodnému národu. Dôvodom bola už v jeho časoch značne sa črtajúca skutočnosť prijatia a odmietnutia hlásania o Ježišovi. Hoci bol Kristus poslaný od Boha hlavne pre Izrael, úspech kresťanstvo žalo oveľa viac medzi
Po sérii nedeľných čítaní, v ktorých Pavol poslucháčov uisťoval o tom, že si ich Boh všíma a neopúšťa ani v utrpení, sa dostávame k známym hymnicky štylizovaným riadkom. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Rimanom (8, 35. 37-39): Bratia, kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ale
Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že Pavol dnes hovorí o istej predestinácii, teda, že niektorí sú vopred, podľa Božieho rozhodnutia, určení na oslávenie a iní zas nie. Pri detailnejšom pohľade na Pavlove slová sa však javí, že zdôrazňuje čosi iné. Aj preto si môžeme všimnúť pravdepodobné starozákonné pozadie dnešných Pavlových slov. Pavol hovorí o tých, čo
Apoštol Pavol isto nepatril, k tým, ktorí evanjelium nadšene a horlivo ohlasovali bez toho aby si pritom všímali skutočnosť. Už vo svojej dobe vnímal napätie medzi očakávaným prísľubom a naoko biednou realitou. Vyjadruje to aj vo svojom liste poslanom pred svojim príchodom do Ríma. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Rimanom (8, 26-27): Bratia, Duch prichádza
V predchádzajúcich častiach Listu Rimanom Pavol vysvetľoval, ako je kresťan novým stvorením (viac si o tom môžete prečítať tu). Ten, kto uveril v Krista, vo vodách krstu pochoval starého človeka, ktorý už preto nemôže byť pod nadvládou hriechu. V tejto časti listu Pavol hovorí, že kresťan dostáva Božieho ducha. Pokračuje teda v téme nového stvorenia v človekovi, ktorý prijal Krista. Tak
Pavol sa v pokračovaní čítania z Listu Rimanom venuje otázke, prečo kresťan nemôže dobrovoľne pokračovať v živote v hriechu. Mohlo by sa totiž zdať, že Pavlova argumentácia z predchádzajúcej kapitoly podporuje život v hriechu. Pavol totiž zakončil jednu časť svojej rozpravy o hriechu tvrdením: „kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila Božia milosť“
Väčšina komentátorov vidí verše 6-11 z 5. kapitoly ako súčasť celku 5,1-11. Naša stať je teda jeho druhou časťou. Avšak aj ona má svoje dva základné oddiely: vv. 6-8 a vv. 9-11. Celý náš úryvok je dovysvetlením a zdôvodnením toho, čo Pavol vyhlásil na konci prvej časti (v. 5) a síce: prečo kresťanská nádej nezahanbuje. Ide o nádej, že človek
Pavol pokračuje v rozvíjaní tém, ktoré predstavoval už od začiatku listu. Iste žiadnemu čitateľovi dnešného úryvku neunikne, že sa znova vracia k téme rozdelenia v kresťanskej komunite v Korinte na základe preferencií voči tomu-ktorému evanjelizátorovi, ktorý medzi nimi pôsobil. Na objasnenie celého problému, vo veršoch, ktoré predchádzajú dnešnej stati, Pavol používa dva príklady. Najprv hovorí o sejbe, polievaní a
Po týždni priamo nadväzujeme na ostatný liturgický úryvok z Prvého listu Korinťanom. Stále ostávame pri prvom predstavenom probléme okolo hlásania evanjelia. Pavol v ňom kritizoval skupinkovanie v kresťanskej obci na základe rečníckej kvality hlásateľa evanjelia. Tak vznikol medzi poslucháčmi dojem, že dôležitejšia je forma a nie obsah hlásania. Pavol pritom nepriamo naznačuje, že sa týmto ťažké, alebo nepopulárne