Zamyslenie – 12. nedeľa v Cezročnom období v roku A (Rim 5, 12-15)
Zamyslenie – 11. nedeľa v roku A (Rim 5,6-11)
Väčšina komentátorov vidí verše 6-11 z 5. kapitoly ako súčasť celku 5,1-11. Naša stať je teda jeho druhou časťou. Avšak aj ona má svoje dva základné oddiely: vv. 6-8 a vv. 9-11. Celý náš úryvok je dovysvetlením a zdôvodnením toho, čo Pavol vyhlásil na konci prvej časti (v. 5) a síce: prečo kresťanská nádej nezahanbuje. Ide o nádej, že človek
Zamyslenie – 7. nedeľa v roku A (1 Kor 3,16-23)
Pavol pokračuje v rozvíjaní tém, ktoré predstavoval už od začiatku listu. Iste žiadnemu čitateľovi dnešného úryvku neunikne, že sa znova vracia k téme rozdelenia v kresťanskej komunite v Korinte na základe preferencií voči tomu-ktorému evanjelizátorovi, ktorý medzi nimi pôsobil. Na objasnenie celého problému, vo veršoch, ktoré predchádzajú dnešnej stati, Pavol používa dva príklady. Najprv hovorí o sejbe, polievaní a
Zamyslenie – 6. nedeľa v Cezročnom období A (1 Kor 2, 6-10)
Po týždni priamo nadväzujeme na ostatný liturgický úryvok z Prvého listu Korinťanom. Stále ostávame pri prvom predstavenom probléme okolo hlásania evanjelia. Pavol v ňom kritizoval skupinkovanie v kresťanskej obci na základe rečníckej kvality hlásateľa evanjelia. Tak vznikol medzi poslucháčmi dojem, že dôležitejšia je forma a nie obsah hlásania. Pavol pritom nepriamo naznačuje, že sa týmto ťažké, alebo nepopulárne
Zamyslenie – 5. nedeľa v roku A (1 Kor 2,1-5)
Slová dnešného úryvku z Prvého listu Korinťanom pokračujú v prehlbovaní myšlienky, ktorou sme ukončili čítanie pred dvoma týždňami: „Lebo Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium, a nie v múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž,“ (1 Kor 1,17). Hovorí sa tu o kontraste v Pavlom ohlasovaní. To, čo robí toto ohlasovanie účinným, nie
Zamyslenie – 3. nedeľa v roku A (1 Kor 1,10-13.17)
Začiatok Obdobia cez rok patrí v nedeľnom druhom čítaní Prvému listu Korinťanom. Jeho čítanie pokračuje, po úvode (1,1-3), ktorý sme počuli minulý týždeň a po vďakyvzdávaní (1,4-9), ktoré liturgia vynecháva, dnešným úryvkom (1,10-13.17). Ten je tiež trochu skrátený, keďže verše 14-16 sú v liturgickom čítaní vynechané. Pavol, po úvodných častiach, prechádza, takpovediac, in medias res
Zamyslenie – 2. nedeľa v Cezročnom období (1 Kor 1, 1-3)
Nedeľná bohoslužba slova má v rímskokatolíckej liturgii počas obdobia cez rok dve línie. Prvou a hlavnou je čítanie evanjelia na pokračovanie. V tomto ročnom cykle je určené to Matúšovo. Pravda, začne sa v skutočnosti až o týždeň. Jemu je prispôsobené prvé čítanie zo Starého Zákona a žalm. Druhú nezávislú líniu je kontinuálne čítanie epištoly v druhom čítaní. Tohto roku začíname Prvým
Zamyslenie – 34. nedeľa v roku A – Krista Kráľa (Mt 25,31-46)
V poslednú nedeľu rímskokatolíckeho liturgického roku sa nám predstavuje posledný úryvok z verejného Ježišovho pôsobenia v Matúšovom evanjeliu. Po podobenstve o poslednom súde (Mt 24,31-46) už začínajú Pašie. Toto podobenstvo je zároveň aj poslednou časťou záverečnej eschatologickej reči (k. 24.25). Obsah podobenstva predstavuje záver dejín farbistými apokalyptickými obrazmi. Apokalyptika sa v literatúre totiž vníma ako samostatný žáner. Jej najznámejším
Zamyslenie – 33. nedeľa v roku A (Mt 25,14-30)
V podobenstve o troch sluhoch, ktorým boli zverené talenty, vidíme aká dôležitá je predstava o Bohu, ktorú v sebe nosíme. Ježiš tu pokračuje v dlhej odpovedi učeníkom na otázku, kedy nastane jeho príchod a koniec sveta a aké bude toho znamenie (Mt 24,3). Dnešné slová sú teda adresované práve tým, ktorí sa rozhodli Ježiša nasledovať. Opäť tu môžeme
Zamyslenie – 32. nedeľa v roku A (Mt 25,1-13)
Podobenstvo o desiatich pannách patrí medzi najznámejšie časti evanjelia. Tvorí súčasť poslednej veľkej reči v Matúšovom evanjeliu (k. 24. 25), ktorú Ježiš predniesol pred rozprávaním o umučení. Témou tohto textového celku sú udalosti na konci sveta a výzva k bdelosti. Podľa toho dostala aj pomenovanie ako tkzv. eschatologická reč. Spomínané podobenstvo tvorí akýsi protipól podobenstvu, ktoré mu bezprostredne predchádza