Slová dnešného úryvku z Prvého listu Korinťanom pokračujú v prehlbovaní myšlienky, ktorou sme ukončili čítanie pred dvoma týždňami: „Lebo Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium, a nie v múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž,“ (1 Kor 1,17). Hovorí sa tu o kontraste v Pavlom ohlasovaní. To, čo robí toto ohlasovanie účinným, nie

Začiatok Obdobia cez rok patrí v nedeľnom druhom čítaní Prvému listu Korinťanom. Jeho čítanie pokračuje, po úvode (1,1-3), ktorý sme počuli minulý týždeň a po vďakyvzdávaní (1,4-9), ktoré liturgia vynecháva, dnešným úryvkom (1,10-13.17). Ten je tiež trochu skrátený, keďže verše 14-16 sú v liturgickom čítaní vynechané. Pavol, po úvodných častiach, prechádza, takpovediac, in medias res

Nedeľná bohoslužba slova má v rímskokatolíckej liturgii počas obdobia cez rok dve línie. Prvou a hlavnou je čítanie evanjelia na pokračovanie. V tomto ročnom cykle je určené to Matúšovo. Pravda, začne sa v skutočnosti až o týždeň. Jemu je prispôsobené prvé čítanie zo Starého Zákona a žalm. Druhú nezávislú líniu je kontinuálne čítanie epištoly v druhom čítaní. Tohto roku začíname Prvým

V poslednú nedeľu rímskokatolíckeho liturgického roku sa nám predstavuje posledný úryvok z verejného Ježišovho pôsobenia v Matúšovom evanjeliu. Po podobenstve o poslednom súde (Mt 24,31-46) už začínajú Pašie. Toto podobenstvo je zároveň aj poslednou časťou záverečnej eschatologickej reči (k. 24.25). Obsah podobenstva predstavuje záver dejín farbistými apokalyptickými obrazmi. Apokalyptika sa v literatúre totiž vníma ako samostatný žáner. Jej najznámejším

V podobenstve o troch sluhoch, ktorým boli zverené talenty, vidíme aká dôležitá je predstava o Bohu, ktorú v sebe nosíme. Ježiš tu pokračuje v dlhej odpovedi učeníkom na otázku, kedy nastane jeho príchod a koniec sveta a aké bude toho znamenie (Mt 24,3). Dnešné slová sú teda adresované práve tým, ktorí sa rozhodli Ježiša nasledovať. Opäť tu môžeme

Podobenstvo o desiatich pannách patrí medzi najznámejšie časti evanjelia. Tvorí súčasť poslednej veľkej reči v Matúšovom evanjeliu (k. 24. 25), ktorú Ježiš predniesol pred rozprávaním o umučení. Témou tohto textového celku sú udalosti na konci sveta a výzva k bdelosti. Podľa toho dostala aj pomenovanie ako tkzv. eschatologická reč. Spomínané podobenstvo tvorí akýsi protipól podobenstvu, ktoré mu bezprostredne predchádza

Click edit button to change this text. V predošlých nedeliach sme sledovali Ježišove reakcie na otázky, ktoré mu kládli predovšetkým farizeji. Ako už bolo minule spomenuté, k týmto otázkam treba ešte pridať otázku saducejov o zmŕtvychvstaní. V následnosti Matúšovho evanjelia, po otázkach kladených Ježišovi, nasleduje jedna otázka, ktorú kladie Ježiš svojim oponentom. Zatiaľ čo Ježiš bravúrne zodpovedal

Nachádzame sa uprostred série sporov, ktoré viedli rôzne skupiny vtedajšieho judaizmu s Ježišom, po jeho vstupe do Jeruzalema. Opis nám dáva dokonca predstavu, ako keby k nemu jednotlivé skupiny pristupovali „na striedačku“. Po saducejoch a ich otázke o zmŕtvychvstaní  (Mt 22,23-33) nastupujú po porade s reakciou opäť farizeji. Téma problematiky je tentoraz najväčšie prikázanie. Hodno si pritom uvedomiť dve

Daniari a politici celého sveta sa z Ježišových slov dnešného evanjelia zaiste tešia, veď aj Ježiš, zdá sa, prikazuje poctivo platiť dane. Text, bez hlbšieho skúmania, naozaj môže nadobúdať dojem, že Ježiš sa tu venuje eticko-politickým otázkam, či dokonca, takpovediac, otázkam vzťahov Cirkvi a štátu. V dejinách interpretácie bol skutočne používaný aj na takéto účely. Pristúpme však k textu bližšie, aby

Čitateľ všetkých štyroch evanjelií  si v postupnom rozprávaní  o Ježišovom verejnom pôsobení všíma narastajúce napätie medzi Ježišom  a jeho odporcami. Tí sú reprezentovaní hlavne rôznymi skupinami vtedajšieho judaizmu. Rozpor vrcholí hlavne v posledných kapitolách pred pašiami, kde prerastá až do nenávisti a násilia. Vidno to aj na podobenstve o kráľovskej svadobnej hostine (Mt 22, 1-14), ktoré Ježiš predniesol v čase