Veľmi ľahko sa dajú klásť námietky Ježišovi po vypočutí si dnešného evanjelia. Napr.: Čo teraz, netreba pracovať, netreba plánovať, veď Pán sa postará? Prečo teda neskôr Pavol napíše Solúnčanom: „Kto nechce pracovať nech ani neje“ (2 Sol 3,10)? Alebo každý, kto sa namáha, zháňa, aby zabezpečil živobytie pre seba a svoju rodinu má malú vieru? Ak

Kontinuálne čítanie Matúšovho evanjelia počas nedieľ  pokračuje v tzv. „antitézach“ reči na vrchu, ktoré sme načali pred týždňom. Po výrokoch o násilí, cudzoložstve, rozvode a prísahe (Mt 5, 21-37) nasleduje Ježišov autoritatívny výklad „predpisov zákona“ o odplate a láske k blížnemu (v. 38-48) Verše 38-42 pojednávajú o princípe „Oko za oko a zub za zub!“, ktorý sa v Tóre (Pentateuchu) nachádza aspoň

Po tom, čo Ježiš predostrel logiku nebeského kráľovstva v blahoslavenstvách a vyzval svojich učeníkov, aby boli soľou zeme a svetlom sveta, hovorí, že neprišiel Zákon zrušiť ale ho naplniť (v. 17). Ježiš objasňuje práve v týchto veršoch, ktoré sú predmetom nášho záujmu, aký je jeho vzťah k „starému“. A zdá sa to práve na mieste, aby tak urobil po

Úvodná kapitola „reči na vrchu“ v Matúšovom evanjeliu sa dá rozdeliť na štyri časti: prostredie (v. 1-2), blahoslavenstvá (3-12), identita Ježišových učeníkov (13-16) a učenie o Zákone (17-20). Záujmom evanjeliovej lekcie dnešnej nedele je tretia časť. Ježišove slová nadväzujú na priamo predchádzajúce blahoslavenstvá, v ktorých predstavil akýsi životný program pre svojich poslucháčov. Nároky (požiadavky) na svojich učeníkov nimi

V súvislosti s blahoslavenstvami sa často hovorí aj o preklade toho základného gréckeho refrénu: μακάριοι [makarioi]. Mali by sme to prekladať „blahoslavení“ alebo „šťastní“? Pôvodne v gréčtine sa tento výraz používal pre bohov, ale v Ježišových časoch už sa stal synonymom iného gréckeho slova εὐδαίμων [eudaimon], čo znamená „šťastný“. Predsa len preklad „šťastní“ znie dosť banálne, s prílišným zameraním na

Liturgické čítanie z evanjelia 3. nedele v období „cez rok“ cyklu A nás kladie na štartovaciu pozíciu sérii úryvkov zo synoptického evanjelia podľa Matúša, ktorého sa bude nedeľná bohoslužba slova držať až do konca obdobia. Séria začína v 12. verši 4. kapitoly, ktorý bezprostredne predchádza rozprávanie o krste v Jordáne a následnom pokúšaní Ježiša na Judskej púšti. Samotný úryvok

Prvé dva dni v Jánovom evanjeliu tvoria istú jednotu. Verš 19 sa začína slovami: „Toto je Jánovo svedectvo...“ a verš 34 sa zasa končí Jánovými slovami: „A ja som to videl a vydávam svedectvo...“ Tieto dni teda spája Jánovo svedectvo. V časti 1,19-28 by sme mohli hovoriť o jeho nepriamom svedectve, lebo viac-menej tu ide o vyjasnenie pozícií: Ján nie je