Viaceré kresťanské tradície si sviatkom 6. augusta pripomínajú udalosť z Ježišovho života, známu ako Premenenie Pána. Jej opis sa nachádza vo všetkých troch synoptických evanjeliách. Hoci ide o veľmi známe rozprávanie, jej presný význam, historická autenticita a chronológia v rámci textu robí dodnes viacerým odborníkom ťažkosti. K pochopeniu nám môže pomôcť fakt, že „premenenie“ všetky opisy zaraďujú za
Medzi Ježišovou „misijnou“ rečou (k. 10) a rečou „v podobenstvách“ (k. 13) sa v Matúšovom evanjeliu nachádza úsek kapitol 11-12. Ich nosnou témou je odmietnutie Ježiša a napätie medzi ním a židovskými predstaviteľmi. Výnimku v nich tvoria verše 11, 25-30. Tie naopak hovoria o tých, ktorý Ho prijali. Nazvať by sa dali aj ako „Ježišova chvála Božej múdrosti a pozvanie ku
Prvá časť dnešného evanjelia (9,36-38) je prípravou na druhú časť, ktorá začína desiatou kapitolou, kde sa opisuje vyslanie dvanástich učeníkov, ktorí sú poslaní, a preto sú aj nazvaní „apoštolmi“ (z gréckeho ἀποστέλλω [apostello] – „posielať“). K úryvku, ktorý sa nám ponúka by bolo vhodné priradiť aj Mt 9,35: „A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil
Jánovo evanjelium je pre čitateľov zreteľne odlišné od synoptikov. Hoci odovzdáva v podstate to isté posolstvo, má veľa vlastných špecifík, ktoré sa v ostatných opisoch Ježišovho života nenachádzajú. Výnimkou nie je ani rozprávanie o veľkonočných udalostiach, konkrétne o nájdení prázdneho hrobu. Ak sa pozrieme na úvodné verše 20. kapitoly, ktoré sa čítajú počas omše vo veľkonočné ráno, tak
Ježišovo pôsobenie v jeho posledných dňoch podľa Matúšovho evanjelia je silne späté s chrámom. V evanjeliu, ktoré otvára liturgiu Kvetnej nedele počujeme, ako zástupy Ježišovi volajú: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom,“ (21,9) čo sú slová Žalmu 118, ktorými sa vítali pútnici prichádzajúci do Jeruzalema, a teda najmä do chrámu, na sviatky. Hneď po vstupe
Na tajomstvo Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania nás takmer bezprostredne pred Veľkou nocou pripravuje udalosť vzkriesenia Lazára z 11. kapitoly štvrtého evanjelia. Rozprávanie má z Ježišovho pohľadu veľmi osobný a citlivý ráz. V ňom totiž smrť zasiahla rodinu súrodencov Lazára, Márie a Marty, pre ktorých bol Ježiš zjavne blízky rodinný priateľ. Vidno to najme vo chvíľach, keď prejavuje emócie smútku nad
Téma svetla/tmy, dňa/noci, slepoty/„videnia“ prepletá celú stať o uzdravení slepého od narodenia v 9. kapitole Jánovho evanjelia. Východiskom posolstva evanjelia je vrodená fyzická slepota jedného človeka. Ježišovi učeníci (v. 2) aj farizeji (v. 34) ju interpretujú ako Boží trest za hriechy, či už hriechy toho človeka alebo jeho rodičov. Ježiš odmieta takýto pohľad na pôvod jeho
Najvzácnejšou prírodnou surovinou v púštnej oblasti je voda. Vedieť nájsť zdroj vody alebo poznať polohu nejakej studne s prameňom tam patrí k veciam, ktoré často rozhodujú o živote a smrti. Ak by sme sa v biblickom texte zamerali na slovo „studňa“, tak môžeme zistiť, že ide o jedno z typických miest, kde sa odohrávajú dôležité udalosti. Čo sa týka Nového zákona, tak
Ježišovo premenenie na vysokom vrchu nápadne pripomína udalosť Božieho zjavenia na hore Sinaj. Aj keď je veľmi ťažko porozumieť detailom tohto zjavenia ako sa opisuje v kapitolách 19 a 24 knihy Exodus (napr. koľko kráť Mojžiš vystupuje; kto, kedy a po akú hranicu sa môže priblížiť k vrchu a pod.), paralely k evanjeliovému rozprávaniu nachádzame najmä v 24. kapitole. Ježiš vystupuje s troma
Už tradične sa krátko po začiatku 40-dňového pôstneho obdobia konfrontujeme so štyridsiatimi dňami Ježišovho pôstu a pokúšania na púšti. Túto epizódu zo začiatku Kristovho verejného pôsobenia nám zachytili synoptickí evanjelisti. Matúšova a Lukášova verzia pritom rozširuje Markovo stručné podanie o tri konkrétne diablove pokušenia. Číslo 40 v časovom zmysle patrí v Starom zákone medzi časté vyjadrenie obdobia skúšky