Dnes sa dostávame k asi najznámejšiemu výroku z Jánových listov. Aj ten, kto o Božie slovo nemá záujem asi počul krátky výrok „Boh je láska“. Ide o výpoveď, ktorá nielen dobre znie aj v sekulárnom prostredí, ale ktorá sa pretavila do formy vieroučnej poučky. A navyše tu nejde o nejaké vytrhnutie z textu, keďže láska je najsilnejšou témou celého Prvého Jánovho listu. Pozrime
Jednou z najsilnejších tém Prvého Jánovho listu je láska. Hovoria o nej aj jeho veľmi známe prvé dve verše z tretej kapitoly. Ale nielen o tom. Náš krátky úsek obsahuje pre čitateľov veľmi pôsobivé povzbudenie a uistenie o tom, že sú Bohom milovaní. Viac si môžete prečítať už tu. Čo je však ďalej zaujímavé je, že tu vidíme ako pisateľ
Tohtoročné veľkonočné obdobie budeme v nedele čítať z Prvého Jánovho listu. Ide o spis, ktorý odborníci zaradzujú medzi takzvanú jánovskú literatúru v Novom zákone. Tradične sem patria aj ostatné dva listy, evanjelium a Apokalypsa. To čo ich spája je, že už staroveká Cirkev za ich autora považovala apoštola Jána. Okrem Apokalypsy sa však nikde autor nepredstavuje pod týmto menom. Oveľa
Druhé čítanie na Kvetnú nedeľu patrí každý rok tomu istému úryvku z Pavlovho listu Filipanom. Konkrétne ide o kristologický hymnus z jeho druhej kapitoly. O jeho blízkom kontexte v rámci listu som už písal tu. Takisto si môžete prečítať aj pohľad naň od môjho kolegu Matúša Imricha. Teraz teda predstavím niekoľko vlastných myšlienok. Celý text zamyslenia nájdete tu.
Tak ako pred týždňom aj teraz funguje druhé nedeľné čítanie ako premostenie medzi prvým čítaním zo Starého Zákona a Evanjeliom. Liturgia „ružovej“ 4. pôstnej nedeľa (Laetare) v cykle B si do bohoslužby slova zo starozákonných dejín spásy vybrala udalosť zániku Judského kráľovstva a zničenie Jeruzalema a jeho chrámu Babylončanmi. Podanie opisu pochádza zo záverečných veršov Druhej knihy kroník, kde
Ako sme si už všimli pred týždňom, druhé nedeľné čítanie je cez pôstne nedele nezvyčajne harmonizované s prvou lekciou. Do nej je na každú nedeľu chronologicky vybraná nejaká pasáž zo starozákonných dejín spásy. Druhá pôstna nedeľa v cyklu B nám tak ponúka rozprávanie o Abrahámovej obete svojho syna Izáka (Gn 22, 1-2. 9a. 10-13. 15-18). K nej bol zapasovaný
Pred začiatkom pôstu ešte raz načrieme do Pavlovho Prvého listu Korinťanom. Konkrétne do slov na prelome 10. a 11. kapitoly. Ide tu o súhrn, ktorý reaguje na predchádzajúce verše. Ak by sme si čítali text od začiatku 8. kapitoly, tak pred sebou máme komplikáciu v ktorej sa zdá akoby sa tu nie veľmi šikovne striedali rôzne tematiky. To
Pokračujeme v sledovaní Pavla a jeho myšlienok, ktoré vyjadril vo svojom liste do Korintu. Ako sám naznačuje (porov. 1 Kor 7,1), viacero pasáži v liste boli podnietené otázkami, v ktorých miestni kresťania nemali jasno, a ktoré predtým Pavlovi zaslali v nám už dnes nezachovanom liste. Je teda zrejmé, že niektorí Korinťania sa na svojho Apoštola
Po roku sa opäť vraciame k Prvému listu Korinťanom. Nedeľná katolícka liturgia latinského obradu funguje (až na výnimky) pri čítaniach na princípe trojročného cyklu. Trošku nezvyčajne si však tento list nevyčerpá v jednom roku ale rozdelila ho na všetky cykly. A tak prvé nedele po Vianočnom období počúvame vybrané pasáže z kapitol 1-4 ( cyklus A; minulý rok), potom
Poslednú nedeľu pred Vianocami sa bude čítať úplný záver Pavlovho listu do Ríma. Tematicky odkazuje na jeho úvod, ktorý sa čítal na Štvrtú adventnú nedeľu pred rokom. Náš dnešný úryvok má formu doxológie, čiže oslavnej chváloreči na Boha. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z Listu Rimanom (16, 25-27): Bratia, tomu, ktorý má moc