Nedeľa zasadená bezprostredne pred Vianocami nás vo svojej liturgii posúva priam až hmatateľne blízko k tajomstvu, ktoré budeme sláviť. Cítiť to v textoch celej omše. Pozrime sa teda, ako do tejto atmosféry zapadá tohtoročný výber biblických čítaní. Pozorný účastník bohoslužieb už za ostatné roky vie, že príchod Krista na svet na štvrtú adventnú nedeľu
Ak by sme si na základe Pavlových listov mali vybrať cirkevné obce, s ktorými mal najlepšie vzťahy, tak medzi prvé dve by určite patrili kresťania zo Solúna a Filíp. Im adresované autentické listy (1 Sol, Flp) v sebe totiž obsahujú množstvo znakov Pavlovej osobitej náklonnosti. Vyplýva to z toho, že práve na týchto pomyselných poliach, kde sám Apoštol zasial
Koniec cirkevného roka v latinskom obrade je v Katolíckej cirkvi už niekoľko desaťročí spojený so slávnosťou Krista ako Kráľa celého vesmíru. Tohtoročný cyklus čítaní nám v túto poslednú nedeľu namiesto epištoly ponúka úryvok z novozákonnej Apokalypsy. Spis známy pod oficiálnym názvom ako Zjavenie (Apokalypsa) sv. apoštola Jána je tradične v kresťanskej Biblii spravidla uvádzaný ako jej posledná časť.
Aj túto nedeľu ostávame v rámci Listu Hebrejom pri téme Ježišovej veľkňazskej služby. Biblický autor ju tu predstavuje hlavne v kontraste so starozákonnou kultovou praxou. Naše liturgické verše pochádzajú z konca 9. kapitoly. Svätopisec sa v nich vracia k obrazu židovského veľkňaza, ktorý vždy na sviatok Jom kipur (Deň zmierenia) vchádzal do najsvätejšej časti chrámu, aby tam vykonal
30. nedeľa v Cezročnom období cyklu B nám v druhom čítaní opäť ponúka niekoľko veršov z Listu Hebrejom. Ak by sme si však tento úryvok zasadili do textového kontextu celej knihy, zistíme, že ide o priame pokračovanie toho, čo sme na liturgii počuli pred týždňom. Na základe tradičného názoru niektorých biblistov sa tam veršom
Naša ďalšia nedeľná vzorka z Listu Hebrejom sa vyznačuje dvoma črtami. Ukončuje prvú časť listu, ktorá sa zameriava na Božie slovo a poetický jazyk. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z Listu Hebrejom (4, 12-13): Živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od
Séria nedeľných čítaní z Jakubovho listu je v závere. Zo začiatku jeho poslednej kapitoly nám liturgia v najbližší deň Pána ponúkne rozhorčené Apoštolove slová týkajúce sa sociálnej spravodlivosti. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z Jakubovho listu (5, 1-6): Boháči, plačte a kvíľte nad biedami, ktoré prichádzajú na vás! Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo
V túto nedeľu sa dostávame k najznámejšej časti z Jakubovho listu. Zhrnúť by sa dala do tézy: „Viera bez skutkov je mŕtva.“ V dejinách čítania týchto veršov sa Jakubov praktický pohľad často dával do kontrastu s teológiou milosti a viery apoštola Pavla. Jedným z príkladov je aj postoj reformátora Martina Luthera, ktorý tento spis nazval „slameným listom“ a vo svojom preklade
Liturgiou dnešnej nedele začíname čítať úryvky z Jakubovho listu. V rámci Nového Zákona patrí do podskupiny tkzv. katolíckych listov. Nemá to však nič do činenia s denomináciou. Tento termín sa používa pre 7 biblických listov, ktoré nie sú pomenované podľa adresáta, ale iba podľa ich autora. Už starokresťanský autor Euzébius z Cézarey ich preto charakterizoval ako určené pre
Každý rok 15. augusta si väčšina kresťanov pripomína sviatok Nanebovzatia/Usnutia Panny Márie. V katolíckom ponímaní je tento deň navyše posilnený právnou záväznosťou prikázaného sviatku a existenciou oficiálne definovanej príslušnej mariánskej dogmy. Jeho význam patrične zdôrazňuje aj liturgia. Slávnosť Nanebovzatia Preblahoslavenej Panny Márie patrí v súčasnom latinskom obrade k tým zopár sviatkom, ktoré majú vlastné eucharistické slávenie vigílie. V praxi