„Toto je môj milovaný Syn.“ Tak sa nám v túto nedeľu prihovára Boh Otec. No o milovaného synovi hovorí aj prvé čítanie, v ktorom si máme možnosť vypočuť jednu z najslávnejších statí Starého Zákona. Abrahám stojí pred dilemou medzi láskou k svojmu jednorodenému a poslušnosťou Bohu. Mnoho prvkov tejto drámy svojsky zachytáva aj liturgická stať zo Žalmu 116. Celý text
Hlavnou témou Božieho slova tejto nedele je pokora. Zvlášť ako polemika k vodcom, ktorý prekračujú hranice a sami sa stavajú do pozície najvyšších sudcov. Ako krásny poetický prídavok sa pritom započúvame do slov krásneho trojveršového Žalmu 131. Celý text zamyslenia nájdete tu. Ž 131, 1. 2. 3 Pane, moje srdce sa nevystatuje,
Pán nám hovorí, že máme dávať cisárovi, čo je cisárovo (Mt 22, 15-21). No Bohu patrí oveľa viac. Patria mu všetci, dokonca aj pohanskí, vladári. Dokazuje to aj druhému Izaiášovi, ktorému perzského panovníka Kýra predstavuje ako svojho pomazaného (Iz 45, 1. 4-6). K prehĺbeniu nad takýmito myšlienkami nám liturgia pripája aj Žalm 96. Celý text
Ústredným motívom bohoslužby slova 27. nedele v roku A je vinica. Istotne inšpirovaný Izaiášom (5,1-7) využíva tento obraz vo svojom podobenstve aj Ježiš (Mt 21,33-43). V obidvoch prípadoch sa tu pracuje s metaforou, ktorá poukazuje na Boží ľud. Kým prorok vinicu personifikuje a obviňuje ju z neplodnosti, Kristus sa zameriava na vinohradníkov. Postoj bližší starozákonnému videniu s rovnakými obrazmi ponúka aj
Pán je dobrý, čo mnohým „zaslúžilým spravodlivým“ veľmi nereže (Mt 20,1-16). Avšak jeho myšlienky nie sú podľa našich myšlienok (porov. Iz 55,8). Preto je z našej strany asi najsprávnejšie túto jeho dobrotu oslavovať. Napríklad aj slovami Žalmu 145. Celý text zamyslenia nájdete tu. Ž 145, 2-3. 8-9. 17-18 (BETH) Budem ťa velebiť každý
Ako niekoho upozorniť, že koná zle? Alebo, že jeho postoj je úplne zvrátený? Pre niektorých ide o takú nepríjemnú záležitosť, že sa tomu radšej vyhnú. No Božie slovo tejto nedele to považuje za povinnosť. Evanjeliový model to kladie do osobnej roviny. Ide tu o "prehrešenie voči vlastnej osobe.". Tu Matúš ponúka klasický postup, ktorý
Pán Ježiš Túto nedeľu odovzdáva kľúče Petrovi (Mt 16, 13-20) a na jeho viere buduje Cirkev. Prvé čítanie ho spája s Izraelskou monarchiou a teda „kľúčom Dávidovým“ (Iz 22, 19-23). V obidvoch prípadoch ide o Božie projekty budované s pomocou krehkej ľudskej zložky. Neostáva teda nič iné, iba pripojiť parafrázovanú modlitbu záveru Žalmu 138: „Pre svoje večné milosrdenstvo neopusť nás,
V čítaniach 15. nedele v roku A počujeme ako Ježiš (Mt 13, 1-23) a prorok Izaiáš (Iz 55, 10-11) využívajú obrazy z prostredia poľnohospodárstva, aby nimi opísali účinnosť Božieho slova. Veľmi vhodne sú k nim priradené aj agrikultúrne verše Žalmu 65. Druhovo sa Ž 65 zaradzuje medzi chválospevy a vďakyvzdania. Jeho obsahom je vďaka za odpustenie a úrodu. Rozdeliť sa dá
„Kto vás prijíma, mňa prijíma.“ (Mt 10,40) To je jedna z inštrukcií, ktoré v nedeľnom evanjeliu dáva Kristus apoštolom v tzv. „Misijnej reči“. Predobrazom tejto pravdy je rozprávanie o pohostinnosti, ktorú preukázala neplodná sunamská žena voči prorokovi Elizeovi. Ako odmenu jej za to Boží muž vyprosí splodenie syna (2 Kr 4, 8-12a. 14-16a). Na toto preukázané milosrdenstvo nadväzujú
Ako medzispev si na svätých omšiach zvykneme po prvom čítaní vypočuť text z niektorého žalmu. No aj toto pravidlo má výnimky. Biblia totiž okrem Žaltára vo svojich obidvoch častiach obsahuje aj množstvo iných poetických textov. Piesne a básne veľmi obľubovali napríklad proroci a apoštoli. Často ich do úst postáv vkladali aj autori naratívnych textov. S jedným takýmto príkladom